-  žáner: próza, niekedy označovaná ako román (románová novela), vrcholné dielo slovenského naturizmu
- hl. myšlienka: autor zobrazuje úzku spätosť človeka s prírodou, ktorá sa prejavuje v jeho konaní, správaní i zmýšľaní, príroda je personifikovaná, stáva sa nositeľkou ľudských duševných stavov
- autor tu majstrovsky zachycuje psychiku postáv a prírody
- kompozícia: dielo je rozdelené na 3 časti, dej je oslabený, často prerušovaný lyrickými pasážami opisu prírody, či halucinačnými stavmi hl. hrdinu - je tu prechod od reálnosti k fantastickosti a nevysvetliteľnosti

- hl. postavy:
• Libor – mladý hájnik, miluje prírodu, pracovitý, čestný, je zamilovaný do Zuny, rád si však vypije
• Zuna – napoly mýtická postava, je to dcéra slepého mlynára, dieťa prírody, Liborova detská láska, je krásna, všetci po nej túžia, je považovaná za dievča voľných mravov, je živelná a záhadná, neskôr v nej prevládnu živočíšne pudy a ujde do hôr
• Tavo – polomýtická, tajomná postava, škuľavý a ryšavý boh ožranov, bývalý námorník, teraz je uhliarom, je mocný, večne špinavý a smradľavý, bezbožný, hulvátsky, často sa opíja do nemoty, ako jediný verí v Zuninu nevinnosť, skamaráti sa s Liborom
• krčmár Weinhold – realistická postava, je podlízavý, vypočítavý, túži po bohatstve a majetku, preto sa usiluje získať Zunu
• On (,,ten z Kotliska”) – najtajomnejšia postava diela, pradávny duch hôr, všetci sa ho boja, sídli vysoko v horách, v mieste zvanom Kotlisko, kde sa nikto neodváži vstúpiť, má schopnosť meniť svoje podoby, vystupuje v podobe vlkolaka, vlka, tuláka, vojaka a napokon nahého človeka

-obsah:
- dej sa odohráva v prírodnom prostredí hôr a na dedine, má iracionálny, mýtický charakter
- odohráva sa vo viacerých rovinách, ktoré sa prelínajú a zatieňujú dejovú schému:
• sociálna rovina – všíma si vonkajšie vzťahy postáv, poukazuje na alkoholizmus ako závažný problém slovenského dedinského ľudu, je veľmi zlomkovitá
• snová rovina – je natoľko tematicky bohatá, že celkom prekrýva sociálnu rovinu, je veľmi neurčitá, ambivalentná
• psychologická rovina – objasňuje a analyzuje psychické stavy hl. hrdinu a taktiež informuje a pôvode Zuninho šialenstva a jej spätosťou s prírodným svetom
• mytologická rovina – je najsilnejšia, súvisí s hrdinovou obrazotvornosťou, ktorej pôvod treba hľadať v ľudových mýtoch a poverách, stretáva tu predávneho ducha hôr, svojho protivníka

- dej:
1. časť
Hl. hrdina, mladý Libor, sa po 10 rokoch strávených v meste vracia do rodných Prietržín, aby nastúpil na miesto hájnika. Po tejto práci už dlho túžil, teší sa, že sa opäť vracia do nádhernej prírody, kde vyrástol. Neprekáža mu ani chatrné bývanie, ani samota uprostred hôr. Druhým dôvodom jeho radosti z návratu je jeho detská láska Zuna, dcéra slepého mlynára. Predstavuje si, aká asi teraz je a túži sa s ňou stretnúť.
Liborov návrat je v dedine veľkou udalosťou. Pre dedinčanov je ,,niekto”, lebo žil v meste a teraz nastupuje na čestné miesto hájnika. Libor zisťuje, že ľudia tu žijú poverami o vlčom mužovi z Kotliska, z kt. majú takmer posvätný strach. Predstavuje stelesnenie démonického netvora, pradávneho ducha hôr, ktorému je podriadený život obyvateľov dediny i okolitých hôr.
Čoskoro sa Libor stretáva so Zunou, po ktorej túžia všetci chlapi v dedine. Dozvie sa aj to, že o Zunu má vážny záujem krčmár Weinhold, ale nie z úprimnej lásky, ale z čisto zištných dôvodov. Ide mu totiž o majetok, ktorý by získal ženbou po starom mlynárovi.