miesto deja: Dánsko, Elsinorský hrad
čas: 13. storočie
postavy:
Claudius (dánsky kráľ), Hamlet (dánsky princ), Polonius (hlavný radca), Horatio (Hamletov priateľ), Leartes (Poloniov syn), Valtemand a Cornelius (poslovia z Nórska), Rosencrantz a Guildenstern (bývalí Hamletovi spolužiaci), Ostric (výstredný švihák), šľachtic, kňaz, Marcellus a Bernardo a Francisco (členovia stráže), Reynaldo, Poloniov sluha, dvaja hrobári, Fortinbras (nórsky princ) , nórsky stotník, anglickí poslovia, Gertrúda (dánska kráľovná, Hamletova matka), Ofélia (Poloniova dcéra)

obsah:
Výmena stráží. Francisco, Marcellus, Bernardo a Horatio majú sledovať ducha, ktorý sa tam v noci zjavuje. Keď sa objaví, Horatio zistí, že je to duch kráľa Hamleta Udatného. Zakikiríkaním duch mizne. Na hrade sa zídu Claudius, Gertrúda, Polonius, Leartes, Valtemand a Cornelius. Rozoberajú správu, ktorú priniesli poslovia. Taktiež rozoberajú prianie Learta odísť do Francúzska. Vtom prídu Bernardo, Marcellus a Horatio a zvestujú Hamletovi o duchovi. Hamlet je nadšený. Leartes sa v prístave lúči so svojou sestrou Oféliou a prosí ju, aby si nič nezačínala s Hamletom. Prichádza aj Polonius. Po odchode Learta prosí Oféliu, aby Hamleta ignorovala. Ona prisľúbila, že sa o to pokúsi. Hamlet, Horatio a Marcellus čakajú na hradbách na zjavenie ducha. Keď sa zjaví, kývne na Hamleta, aby išiel za ním. Duch hovorí, že je duchom kráľa Hamleta a prišiel, aby uviedol klebety na pravú mieru. Tvrdí, že ho zabil jeho brat Claudius. Nalial mu do ucha jed. Potom duch zmizne príde Horatio s Marcellom. Hamlet ich prosí, aby o ničom nikomu nehovorili.

O niekoľko týždňov Polonius pošle Reynalda na zvedy za svojím synom. Vstúpi Ofélia celá preľaknutá zo správania Hamleta. Myslí si, že sa zbláznil z lásky k nej. Kráľ požiada Rosencrantza a Guildensterna, aby pomohli Hamletovi. Polonius privedie poslov. Hovoria, že nórsky kráľ nevedel, že jeho syn Fortinbras zneužil jeho chorobu a verboval vojská. Svojho syna dal potrestať. Zároveň ho žiada o povolenie prejsť cez Dánsko. Polonius začne hovoriť o šialenstve Hamleta a Hamlet vtom vstúpi. Polonius navrhne, aby odpočúvali rozhovory Hamleta a Ofélie. Kráľ to prijíma a všetci odídu. Vstúpia Rosencrantz a Guildenstern a spomínajú, že na hrad sa chystajú herci. Vtom vstúpia herci. Hamlet im predvedie hru, ktorú chce, aby zahrali. Oni to prijímu. (názov hry – Gonzagovo zavraždenie)

Do predsiene pred prijímacou dvoranou vstúpi kráľ, kráľovná, Polonius, Rosencrantz, Guildenstern a Ofélia. Kráľ s kráľovnou sa rozprávajú s Rosencrantzom a Guildensternom, ktorí pripúšťajú, že sa Hamlet zmenil. Vymyslia plán, že budú odpočúvať rozhovory Hamleta a Ofélie a odídu. Vtom kráľ navrhne, aby Hamlet išiel do Anglicka, ale Polonius chce, aby ho najprv mama vyspovedala. Do siene pred predstavením vstúpi Horatio, Polonius, Rosencrantz, Guildenstern a Hamlet. Ten povie Horatiovi, že má pozerať na kráľa vtedy, keď zavraždia Gonzaga (v hre). Vstúpia ostatní. Začne sa predstavenie nemohrou, v ktorej je presne taký dej, ako pri zavraždení Hamletovho otca. Kráľovi sa to nepáči a odchádza zo siene. Za ním ostatní. Iba Hamlet a Horatio sa rozprávajú o správaní kráľa, ktorý znepokojnel počas hry. Vstúpia Rosencrantz a Guildenstern. Prinášajú odkaz pre Hamleta. Kráľovná ho volá do svojej komnaty. Pri ceste k nej prechádza okolo kráľovej komnaty, ale ten sa modlí. Chcel ho zabiť, ale nie uprostred modlitby. V kráľovninej komnate Polonius oznamuje, že Hamlet prichádza a sám sa skrýva za záves. Počas rozhovoru ho Hamlet začuje a v domnení, že je to Claudius ho bodne. Potom oznamuje, že odchádza do Anglicka a opúšťa komnatu aj s Poloniovým telom.
Vstúpi kráľ a kráľovná mu povie o smrti Polonia. V inej komnate sa už Rosencrantz a Guildenstern vypytujú Hamleta, kde dal telo. On utečie ku kráľovi. Tam po mnohých odbočeniach naznačí, že telo je pri schodoch do predsiene. Všetci okrem kráľa odídu pre telo. Kráľ píše list do Anglicka, aby Hamleta ihneď popravili. Pri ceste do Anglicka stretne Hamlet, Rosencrantz a Guildenstern vojsko Fortinbrasa, ktoré ide do Poľska. Medzitým na hrade si kráľovná robí starosti o Oféliu, ktorá sa pomiatla. Vchádza pobúrený Leartes a pýta sa na otca. Keď uvidí Oféliu, prisahá, že sa pomstí. Horatio prijíma námorníkov, ktorí prinášajú listy aj od Hamleta. Hamlet chce prísť na kráľovský dvor. Leartes už vie, že Hamlet zabil jeho otca. Vymyslí s kráľom plány. Prvý plán je ten, že Hamleta v súboji zraní otráveným mečom a druhý, že do vína dajú jed a Hamlet sa napije. Vtom kráľovná oznámi, že sa Ofélia utopila.

Na cintorín vstúpia dvaja hrobári a zamýšľajú sa, či by mala byť Ofélia pochovaná ako kresťanka. Potom vstúpia Hamlet a Horatio. Hamlet sa pri pohľade na lebku Yoricka zamýšľa nad smrťou. Vstúpi sprievod. V otvorenej truhle leží Ofélia, za ňou Leartes, kráľ, kráľovná, dvorania a kňaz. Hamlet sa až teraz dozvedá, že Ofélia zomrela. Leartes skočil do hrobu, aby sa s ňou rozlúčil. Vtom Hamlet skočí za ním a začnú sa byť. Hamlet nevie, prečo sa Leartes hnevá. Nakoniec všetci odídu. V hradnej dvorane Hamlet vysvetľuje Horatiovi, ako ušiel. V tme potajomky kradol písomnosti a keď zistil, že ho majú popraviť, tak ich prepísal tak, aby popravili Rosencrantza a Guildensterna. Vtom dobehne Ostric so správou, že kráľ stavil na Hamleta 6 berberských koní, že vyhrá. Aj napriek Horatiovým obavám Hamlet súboj prijíma. Vstúpi kráľ, kráľovná a ostatní. Kráľ vloží Hamletovu ruku do Leartovej a pomeria sa. Hamlet a Leartes zaujmú postavenie a súboj začne. Po pár bodoch si kráľ pripije na Hamleta a vloží otrávenú perlu do vína. Hamlet však nechce ešte piť. Preto si kráľovná odpila z Hamletovho pohára. Kráľ jej v tom nestihol zabrániť. Po chvíľke Leartes zranil Hamleta. V blízkom súboji si vymenili meče a Hamlet hlboko ranil Learta. Ten v návale bolesti povedal, že kráľovná zomiera a kráľ je vrahom všetkých. Hamlet sa nahneval a kráľa prebodol. Potom ho nútil vypiť aj otrávené víno. Obaja umierajú. Hamlet poveruje Horatia, aby celý ten príbeh vyrozprával a zomiera. Vtom príde na hrad Fortinbras. Pri pohľade na dvoranu sa preľakne. Dá príkaz, aby štyria stotníci niesli Hamleta ako vojaka. Za smútočného pochodu zaznejú salvy z diel.