Mitana: Nočné správy

Ihla
Hlavný hrdina svojho otca nepoznal, lebo odišiel ešte skôr ako sa stihol narodiť. Matka zomrela mesiac po narodení. Matkini rodičia vyvolávali v ňom pocit nenávisti voči otcovi, čo zvýšilo jeho záujem o neho.
Na vysokej škole ich nepríjemne šokoval, keď aj on začal písať poviedky, tak ako aj jeho otec. O otcovi mali len zbežné správy. V devätnástke mu otec napísal list, v ktorom ho varoval, aby neurobil tú istú chybu ako on. Chcel spasiť svet, ale najprv chcel pochopiť Boha, keď ho stvoril. A preto sa stal alkoholikom... Takisto napísal o svojom dedovi, ktorý skočil zo strechy, pravdepodobne preto, aby zistil, či mu narastú krídla. A o jeho otcovi, ktorý zomrel, preto, lebo si sadol na ihlu a tá sa mu dostala až do srdca. Napísal mu aj to, že mu poslal peniaze na jeho účet a praje mu, aby mu to vyšlo.
Autor sa s ním chcel stretnúť, ale nemal jeho adresu. O dva týždne mu prišiel telegram, že otec zomrel pri banskom nešťastí, ale zasa bez spiatočnej adresy.

Vôňa húb
Manželský pár a dieťa boli na dovolenke pri jazere. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu húb. Manželka neustále vyčítala manželovi jeho neveru aj pred dcérou. Dcéra to nechápala. Potom išla malá spať a otec ešte chvíľu pozoroval ako spí. Potom si aj on ľahol. Keď sa zobudil, už ho zakrývali stromy. Dcéra a žena boli preč. Tak si zapálil. Ibaže počul výkriky od jazera. Spomenul si na dcéru a rýchlo sa rozbehol k jazeru. Na zemi ležala jeho žena. Jeden muž jej dával umelé dýchanie. Keď sa prebrala, muž sa cítil hneď lepšie, lebo vedel, že keď sa vrátia domov, všetko bude tak ako pred tým. Bola to len žalúdočná nevoľnosť počas kúpania sa. Ibaže vtom žena povedala, že nevidí dcéru. Kúpali sa spolu. Muž aj žena so obzerali, ale nevideli ju.

Diablov trilok
Bol jeden panelák, ktorý bol v asanačnej zóne, ale jedna žena sa z neho nechcela vysťahovať. Tak sa jeden redaktor rozhodol, že ju pôjde pozrieť. V byte bola staršia pani, ktorá natáčala vlasy jednému chlapovi. Odrazu začala počúvať hudbu. Redaktor, keďže nechcel odporovať bláznom, tak povedal, že aj on tú hudbu počuje. A tak keď pán odišiel, začala aj jemu natáčať vlasy. Popritom sa ho opýtala, či pozná noty. On povedal, že pozná. Starká znova počula hudbu. Redaktor povedal, že to je Diablov trilok od Torteliniho. Redaktor sa pozrel do zrkadla, ale keď zbadal natáčky na svojej hlave, tak jej povedal, že to nechce. Starká mu začala strihať vlasy. Potom povedala, že ide do obchodu, ale hneď sa vráti. Redaktor sa pokúšal újsť, ale jej pes Nero mu to nedovolil. A tak tam ostal, až kým sa nevrátila. Starká chcela po ňom, aby všetky noty zapísal. Ibaže on si spomenul, že má ísť so ženou kúpiť topánky a už ho určite čaká. Starká ho však nechcela pustiť a tak voľky-nevoľky musel začať zapisovať.

Zem je guľatá
Muž a žena žili v jednoizbovom byte spolu so svojimi dvoma dcérami. Jedného dňa zaklopala ženina kamarátka, či by mohla prespať. Žena prikývla. Obe uvažovali tak, že pôjdu spať na rozťahovací gauč a muž pôjde na zem. Ibaže muž podgurážený vínom si ľahol na gauč. Keď sa zobudil, tak z oboch strán bol obložený ženami. Kamarátka ležala na ľavom boku a jeho spitú hlavu viedlo pokušenie využiť situáciu a skúsiť podviesť svoju manželku. Potom vstal, zobral manželkin kabát a išiel si ľahnúť do kuchyne. Snívalo sa mu, že sa zabil o 10.30 20. februára. Cítil v tom hrozbu za neveru. Bolo pol štvrtej a tak mal čas ešte 7 hodín. Tak spal. Došiel do redakcie, kde ho už čakal šéf. Mal ísť na služobku do Prahy, ibaže muž sa vyhovoril na problémy so srdcom a namiesto neho išiel Jožo. Mal výčitky svedomia... Keď sa zobudil, žena už obskakovala v kuchyni. Kamarátka sa ho spýtala, ako sa vyspal, a on povedal, že výborne. Ju však niekto rušil, takže sa nevyspala. Potom sa išla osprchovať. Žena prišla ku mužovi a mu povedala, že už dlho nezažila takú noc a že sa kamarátke ani nečuduje, že sa nevyspala. V tom muž sa opýtal, či si má obliesť kabát alebo zimník na služobku do Prahy. Žena ho priviedla k oknu a on zistil, že je uprostred leta. Hrozba prišla o niekoľko mesiacov skôr.
Tajomstvo štedrého večera
Muž sa vrátil zo služobnej cesty, ale ženy doma nebolo. Napísala mu odkaz, že to na ňu prišlo. Muž išiel za ňou. V prvej pôrodnici nebola, a tak išiel do ďalšej. Tam mu povedali, že rodiť bude až na obed. Rozčúlil sa, že prečo ju tak týrajú. Oni mu povedali, že prvorodičky zvyknú mať ťažší pôrod. Od známych si požičal peniaze, aby zaopatril rodinu a podal Športku. Keď sa vrátil, sestrička mu oznámila, že má syna, ale žena je veľmi vyčerpaná, takže sa musí šetriť. Spolubývajúce jeho manželky mu hádzali cez okno odkazy. Ona ešte nemohla vstať. Spočiatku písala, ako sa má, no potom inštrukcie. Pustili ju po 9 dňoch. Keď prišli domov, žena si všimla, že nemajú stromček. Muž zabudol, že je štedrý deň. Urazil sa na ženu. Prišla vianočná atmosféra. Žena uložila dieťa do spálne a oni si sadli ku skromnej večeri, lebo žena nevládala vyvárať. Vtom muž zbadal svetlo. Žena sa dušovala, že zhasla. Potom začuli zvuky. Mysleli si, že niekto uniesol ich dieťa. Keď tam prišli, našli otvorený balkón. A ich dieťa pomaly kráčalo k nim. Tak ho žena uložila. Keď išli spať, tak sa žena rozhodla, že nakojí. Ona a dieťa vyzerali ako sprisahanci. Síce má syna, ale stratil ženu.

Prechádzka zimnou krajinou
Manželský pár bol na dovolenke na chate. Žena bola na začiatku 9. mesiaca tehotenstva. Obedovali spolu s jedným dôchodcom, ktorý bol predtým srdcovým chirurgom. ten im rozprával príbeh o tom, ako chytil pstruha, ktorý pre každého predstavoval smrť. Potom sa manželia rozhodli, že skúsia znova ísť ku kameňolomu a tak sa vybrali. Ibaže muž si zabudol cigarety a tak sa vrátil do hotela. Sedel tam ten muž a medzi rečou ho varoval, aby dával na svoju manželku pozor, lebo jemu stačila chvíľka nepozornosti a jeho žena zomrela. Muž sa nahneval a išiel za svojou manželkou. Spoločne išli do lesa. Ešte stretli autobus s hudobnou skupinou. Po chvíli našli úžľabinu a v nej potôčik. Odrazu zbadali povoz s koňmi, ale bez vodiča. Žena si myslela, že cesta okolo potôčika bude menej náročná, ako keby sa vracali po stopách, a tak išli tou cestou až došli na čistinku, kde stála maringotka. Muž sa k nej priblížil, aby zbadal, či tam niekto žije, ale v tom na neho vyskočili psy. Bránil sa. Žena dostala bolesti, ale on jej nemohol pomôcť. Asi po štvrťhodine bolo počuť detský plač. Vtom z maringotky vystúpil akýsi mladík a psy ustúpili. Spýtal sa, či už dorazila hud. skupina a potom sa vybrali k hotelu. Ten potôčik k nemu vôbec neviedol. Na svahu zbadali lekára, ktorý tam dával pozor na lyžiarov.

Muškáty
Muž išiel domov aj s televízorom, ktorý kúpil za požičané peniaze. Kúpil ho preto, lebo často nebol doma. Doma ho však čakal len odkaz, aby polial muškáty. Vtom ale začul dvoch psov, ako na seba štekajú. Ten jeden bol priviazaný a druhý sa tam dostal cez dieru v plote. Po chvíli s muž nahneval a hodil po ňom kameň. Trafil ho a pes sa vrátil odkiaľ prišiel. Potom zbadal sliepku, ktorá tam tiež nemala čo robiť, a tak ju naháňal až kým neodišla. Potom prišiel jeho bratranec, ktorého len včera pustili z blázinca. Našiel si robotu s výsadbou hrobov. Bratranec uvažoval nad tým, že on je čierna diera, takisto, že neexistuje mysliteľná budúcnosť. On mu povedal, že žije v prítomnosti, a pre ňu. Urazil sa a odišiel. Tak začal uvažovať nad významom svojho života. Chcel si podrezať žily, ale prišlo mu zle. A tak si ošetril drobnú ranku a zaspal. Zobudil sa na hlasy a kroky. Keď vyšiel von, bola to len televízia. V nej išlo „Polícia pátra“ a v nej hľadali aj jeho. Tak si uvedomil, že naozaj je nezvestný, že ho pohltila tá čierna diera.

Nočné správy
Muž sa vracal predstavenia. Lenže nevedel, kde má kľúče a tak vysypal všetok obsah svojich vrecák na zem. Tak išiel do šatne, veď možno budú v zimníku. Lenže nemal ani lístok a tak oklamal šatniarku a tá mu dala jeho zimník. Išiel domov, ale kľúče v zimníku neboli. Doma jeho deti ešte pobehovali, ale už išli spať. Žena chcela, aby jej muž trochu pomohol, ale on musel písať článok. Začal hádka, na konci ktorej sa jeden druhému ospravedlnili a rozlúčili sa. Zacítil blchu, ktorú dostal na predstavení. A tak sa vyzliekol, prehľadal celé telo a prádlo dal do kúpelne. V pokoji zaspal. Zobudil sa na zvonenie. Zišiel dole a tam stáli policajti. Bol oblečený len v pyžame a v župane a oni ho naložili do auta a odviezli na stanicu. Bez vysvetlenia a v zime tam čakal. Z dverí vyšla šatniarka. Vošiel dnu a tam mu plukovník vrátil kľúče, policajti ho vrátili domov. Nikto si nič nevšimol. Ľahol si k žene, no po chvíli sa prebudil na blchu. Chytil ju, utopil v kúpelni, prikryl dcéru a v tom zbadal tenký tmavý pásik vychádzajúci spod dverí kúpelne.

Na prahu
Správa v novinách hovorí o zmiznutí muža so svojou dcérou. K susedom sa správal milo. Možno ho k tomu doviedlo to, že bol na psychiatrii. Dostal sa tam po tom, ako začal uvažovať o tom, že svetlo je hlučnejšie než tma. Začal písať rôzne teórie, ale dostal sa akurát tak do blázinca. Odtiaľ sa dostal preto, lebo poprel svoje teórie. Keď ho pustili, tak si zabýval v záhradkárskej osade, kde okrem neho tam nastálo býval ešte jeden pán. Tiež sa zamýšľal nad jeho teóriou, ale bol už ďalej. Choval rôzne zvieratá a na záhrade mal veľký autobus (raketa). Jeho veľmi neobľuboval, ale jeho dcéru mal rád. Jedného dňa zmizol a muž i s dcérou si mysleli, že uletel. Okrem jeho dcéry ho navštevovala ešte jedna pani, s ktorou sa každý pondelok miloval. Okrem neho mala ešte veľa mužov, ale jemu to nevadilo. Aby nezaťažoval rodinu, začal chovať sliepky, zajace, prasce a včely. A tak len sedel na prahu svojej chalupy a uvažoval nad svojou teóriou. Veľmi ľutuje, že mu ten pán nepovedal, na čo prišiel. Ušetrilo by mu to veľa času. Takisto si kúpil vrak starého autobusu. Podarilo sa mu to najmä vďaka jeho dcére.