Autor, dielo, obdobie: Victor Hugo, Chrám Matky Božej v Paríži, európska romantická literatúra
Životopisné údaje: Zakladateľ,teoretik i praktik fr. romantizmu. Narodil sa ako syngenerála Napoleonovej armády. Zaujímal sa nielen o literatúru(esejista, básnik,prozaik a dramatik),ale aj o politiku, čo vidíme najeho bohatompolitickom živote. Po Februárovej revolúcii sa stal republikánom ľavičiarom, poslancom ústavodarného a zákonodarného zhromaždenia. Patril medzi jedného za najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. za čoneskôr musel odísť do Veľkej Británie a Belgickaako do exilu, kdeprežil 18 rokov a neprijal amnestiu. Prvé úspechyzískal v mladosti zabásne uverejňované v populárnych časopisoch, priktorých sa silne držal tradičných klasicistických foriem. Za svojprínos do fr. literatúry bolocenený stružkou Čestnej légie a tým pádombol zaradený medzioficiálnych básnikov Reštaurácie(fr. lit.spoločnosť). Neskôr začal tvoriť ódy a tie sa stali prelomovými voblasti štýlu a formy jeho diel. Hlásil sa v nich k romantizmu a stalsa predstaviteľom novej fr.romantickej školy. Jeho nové diela vyvolalirozbroj medzi staršougeneráciou riadiacou sa klasicistickými zásadamia mladšou, držiacou saideí romantizmu. Drámu využíval na šírenieliberálnych názorov. Po tomako neuspel s drámou Kasteláni začal písať román Chrám Matky božej v Paríži a menšieho románu. Jeho literárna činnosť po vydaní týchto dielna čas ochabla a opäť ju rozvinul až počas jeho exilu, kde napísal svojevrcholné diela( Robotníci mora,Človek, kt. sa smeje...) .

Po návrate ze xilu sa opäť začal venovať politike a až do smrti bol liberálnym demokratom, čo sa silne odrážalov jeho tvorbe, pretože v nej vykreslil najkrajšie fr. human. tradície.Znova sa začal venovať poetickým dielam (hlavne prír. a osob. lyrike). Deň jeho smrti sa stal dňom fr.štátneho smútku. Jeho diela boli veľmizložité, obsahujúce postavy zkontrastných soc. vrstiev, čím sa podobalmoderným lit. tvorcom.Zaslúžil sa o obnovu fr. poézie 19. stor.umeleckými princípmirevolučného romantizmu.

Téma: Život Parížanov z rôznych soc. vrstiev v 15.stor.  Ich vzťahy, pády,krízy,vášeň a láska mnohých tvárí. Na jednej strane sa ničoho neštíti,ale nadruhej strane je schopná obetovať sa pre milovanú osobu.

Idea: Fyzická nepríťažlivosť až ošklivosť nič nehovorí o vnútornej krásečloveka. Často sa stáva, že človek, ktorý pôsobí odpudivo svojímvýzorom nás môže prekvapiť svojou nádhernou dušou a môže byť jedinou osobou, ktorá námpodá pomocnú ruku.

Postavy: - hlavné (kladné): Esmeralda, Quasimodo, Gudula (aj záporná aj kladná)
(záporné): Claude Frollo, Phoebus, (neutrálne): Pierre Gringoire
- vedľajšie: Jehan, Jakub Coppenole, Robert d‘ Estonteville, Florián Barbediem, KrivýŠabliar – Cundrošík, Džali, Diana, Amelotta, Colomba,Berangéra,Alojzia, Ľaliana

Charakteristika hl. postáv: Esmeralda: Krásne 16- ročné dievča pokladané za cigánku. Po narodení bola odcudzená cigánmi svojej matke a jediné čo jej po nej ostalo bola maličká topánočka v zelenom vrecúšku a medailón, ktorý nosila na krku. Mala veľmi dobré srdce. Aby zachránila život neúspešnému chudobnému hercovi Pierrovi Gringoirovivzala si ho za manžela. Zamilovaná bola však do vyhláseného sukničkára kapitána Phoebusa, ktorý ju iba využil a ona to zistila až veľmi neskoro. Radšej sa však nechala obesiť akoby mala byť povoľná arcidiakonovi Frollovi.

Quasimodo:Znetvorený ryšavý hrbatý mrzák, ktorého sa vzdala jeho matka, keď mal 4 roky.Nebola to však jeho biologická mama, pretože ho vymenili parížski cigániza jej krásnu dcéru a tú zjedli. Odniesla ho do Chrámu Matky božej a tam sa ho ujal arcidiakon Frollo, ktorému bol veľmi oddaný rovnako ako svojim zvonom. Tak ako Esmeralda mal dobré srdce, ale kvôli jeho vzhľa dusa ho ľudia báli, odsudzovali ho a vyhlásili ho za kráľa bláznov. Miloval a chránil Esmeraldu, bol jej oddaný až natoľko, že vedľa nej zomrel.