Literárny druh: epika
Literárny útvar: novela
Obdobie: nie je presne vymedzené
Prostredie: Bratislava, Tatry - chata Katarínka
Téma: Vzťah medzi Andrejom a Vandou; vzťahy a vzájomná blízkosť (v rôznych podobách a stupňoch)
Hlavná myšlienka: Autorka prostredníctvom vzťahu Andreja a Vandy približuje a rozoberá ľudské vzťahy, ktoré sú často komplikované.

Kompozícia: 3 časti
Postavy: Andrej Bardoň - architekt, všetky jeho vzťahy boli flirt, vyznával robotu a slobodu
a nič iné, bál sa závislosti (až kým nespoznal Vandu)
Vanda - pekná, biela pleť, medené vlasy, po otcovi bola Poľka, spontánna, veselá,
Andrejovi pripomenula more, lebo také ženy videl na pláži, mala v sebe niečo južné
Draha - ošetrovateľka, Andrejova priateľka, veľmi ho ľúbila a bola nešťastná, keď  ju nechal
Peter - Andrejov priateľ a kolega, Vandu nazval Rajka, Exotika, podľa neho to bola žena, o ktorú sa dá popápiť
Veverica - žena, s ktorou mal Andrej pohodlný vzťah
Vinco Paštinský - právny poradca, jeho žena a deti Boženka a Jozef
Vandina sestra Zoša

Kniha Nylonový mesiac vyšla v r. 1961, okrem titulnej novely obsahovala ešte 2 poviedky.
Autorke za novelu Nylonový mesiac udelilo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ Cenu za najlepšiu prózu roka.

Dej: Začína sa na pohrebe Vdovjaka, ktorý bol riaditeľom v podniku, kde pracuje Andrej. Tu sa Andrej stretáva s Vandou, nie však prvý krát, už ju predtým videl na konferencii. No tentokrát sa jej prihovoril. Rozprávali sa o pohrebe, nazvali ho cirkusom. Andrej ju pozval na kávu. Zatúžil po nej a zrazu jej povedal, že by k nej chcel ísť. Ona súhlasila. Andrej bol u nej až do večera. Pri odchode jej povedal, že sa mu páči a navrhol jej, aby sa stretávali.
Andrej úplne zabudol na Drahu, s ktorou sa mal stretnúť. Keď po službe išla domov, podvedome vedela, že Andrej nepríde. Na druhý deň mu volala do práce. Andrejovi bolo nepríjemné, že s ňou musí hovoriť. Vyhováral sa, aby sa s ňou nemusel stretnúť. Mal výčitky. No tie ho hneď prešli, zavolal Vande a dohodli si stretnutie. Andrej potreboval stratiť psa, ktorého priviedla domov jeho sestra. Pes sa k nim však vždy vrátil. Bolo im zima, tak išli do krčmy. Nakoniec sa ho zbavili tak, že ho priviazali k besiedke. Draha volala Andrejovi a dohodli sa, že sa stretnú. Andrej jej chcel všetko povedať. Jej láska k nemu bola to cudzie medzi nimi. Neboli si roveň. Draha nič nehovorila, len mlčala. Neskôr ho videla s Vandou a pochopila, prečo ju nechal. Andrej sa s Vandou nemal kde stretávať, potrebovali miesto, kde by mali súkromie. Peter mu navrhol, aby ju zobral na hory, blížili sa Vianoce. Vanda súhlasila.

V chate, kde mali bývať, ich nechceli ubytovať spolu, lebo to mohli len manželov. Andrej mal v Tatrách aj pracovnú úlohu - mal obzrieť terén, kde chceli postaviť nový hotel. Večer po príchode sa Vanda a Andrej milovali. Vanda sa však vyhýbala intímnemu rozhovoru, stále odvádzala reč na niečo iné. Išli do baru, tancovali, Andrej bol šťastný, no Vanda nie. „Na Vandu zrazu padol pocit, že toto šťastie je príliš jednoznačné. Je také jasné, že stráca obsah i napätie, a už to vlastne nie je šťastie, iba zotrvačnosť. Bol to nepríjemný pocit a ona sa pred ním skryla do drsného, tabakom napáchnutého Andrejovho svetra.“ Nevedela nájsť dôvod pre svoj nepokoj. V noci nemohla spať. Išla k obloku. Andrej sa zobudil. Jej hlava mu chýbala, akoby vedľa seba líhali roky. Keď ju oslovil, mrzelo ju, že nespí, no nedala to najavo.
„Poď sa pozrieť, majú tu nylonový mesiac.“
Vstal, v izbe bola zima.
„Prechladneš!“
Objal ju, dotkol sa ústami jej pliec. Netrpezlivo sa odtiahla:
„Veď sa pozri!“