George Orwell: 1984

Forma: epika
Žáner: utopistický román
Hl. myšlienka: varovanie pred totalitnými režimami

Hl. postavy: Winston Smith – radový člen vonkajšej Strany, navonok sa pretvaruje, ale vo vnútri sa búri proti Strane, miluje Júliu Júlia – tiež členka vonkajšej Strany, navonok sa tvári ako zapálená straníčka , ale tajne zvádza členov strany (to je trestné), miluje Winstona O´Brien – člen vnútornej strany a ideopolície, naláka Júliu a Winstona na  tajnú odbojovú organizáciu Bratstvo, ale vskutočnosti ich vedie do väzenia

Vedľ. postavy: pán Charington – agent ideopolície, Winston a Júlia sa u neho stretávajú
Parsons – on a jeho rodina sú Winstonovi susedia
Symes – Winstonov spolupracovník, pracuje na novom jazyku Strany, tzv.
newspeaku, je vaporizovaný

Kniha má 2 úrovne. Prvá je dejová: príbeh Winstona a Júlie a ich boj so Stranou o vlastnú myseľ. Druhá je politologická a opisuje fungovanie úplne totalitnej spoločnosti.

Dej:
Winston Smith je pracovníkom Ministerstva pravdy(Pramini). Jeho každodennou úlohou je prepisovať staré novinové články tak, aby zodpovedali tomu, čo momentálne tvrdí Strana. Napríklad v jeden deň bolo oznámené, že prídel čokolády sa znižuje z 30g na 20g. On dostal za úlohu prepísať článok starý pár mesiacov, v ktorom Veľký Brat(vedúca osobnosť strany, nikto ju osobne nevidel) hovorí, že prídel čokolády neklesne nasledujúce roky pod 30g. On tento článok prepíše, aby neodporoval súčasnosti. No na druhý deň už sú po celej krajine oslavné pochody, lebo Veľký Brat zvýšil prídel čokolády z 10g na 20g. Toto prepisovanie pravdy je okrem vývoja newspeaku jedinou náplňou práce Ministerstva pravdy(Pramini). Aj keď Winston navonok udržuje pretvárku, snaží sa nájsť niekoho, kto si tiež uvedomuje túto manipuláciu s minulosťou. Doma si vedie denník, do ktorého si zapisuje svoje pocity a myšlienky. To je trestné, pretože nesmú existovať písomnosti, ktoré by neboli pod kontrolou Strany. Je dosť obtiažne písať denník, lebo papier sa nedá kúpiť v normálnych obchodoch a v každom byte je televízna obrazovka, ktorá sa nedá vypnúť a funguje zároveň ako kamera a mikrofón.

No v jeho byte je roh, do ktorého obrazovka nevidí. No aj tak ho písanie stojí veľa nervov, lebo ideopolícia náhodne prehľadáva byty a on musí denník schovávať. V práci sa mu páči Júlia, ale tej sa ani neodváži prihovoriť, lebo je členkou antisexuálnej ligy a je zapálenou členkou Strany. Nakoniec mu ale sama dá najavo, že ho miluje. Tajne sa začnú stretávať u pána Charingtona v chudobnej štvrti. Tak sa začalo ich krátke obdobie šťastia. Júlia si tiež uvedomuje lži a krutosť Strany, ale na rozdiel od Winstona jej vadia iba osobné obmedzenia a nezastavuje sa nad ničením histórie a filozofickými otázkami dobra a zla. Jedného dňa im O´Brien ponúkne členstvo v tajnej odbojovej organizácii Bratstvo. Dá im Knihu, v ktorej je popísaný celý systém fungovania Strany a štátu Oceánia a takisto celého vtedajšieho sveta.
O´Brien je však agent ideopolície tak ako aj pán Charington a pri čítaní knihy sú obaja zatknutí a odvedení na Ministerstvo lásky(Lamini). Tam sa najprv stretne so susedom Parsonsom. Toho udala šesťročná dcéra, lebo zo sna rozprával: „Preč s Veľkým Bratom!“(deťom v škole rozdávali fonendoskopy, aby mohli špehovať za dverami). Podmienky v spoločnej cele sú neľudské, strážcovia bijú koho chcú, je zakázané rozprávať sa. Po nejakom čase (svetlá sú stále zapnuté, nikde nie sú hodiny a väzni strácajú pojem o čase) je Winston prenesený do osobitnej cely, kde sa stretáva s O´Brienom, ktorý mu začne pomaly mučením a drogami vymývať mozog. Konečným cieľom je presvedčiť Winstona, že objektívna realita neexistuje a celý svet sa nachádza len vo vedomí človeka a ten je povinný prispôsobovať ju tomu, čo Strana vyhlási za skutočné.
O´Brien: „ Ovládame hmotu, pretože ovládame myseľ. Môžem nechať odplávať túto podlahu. Ak to vyslovím a obaja tomu uveríme, tak sa to naozaj stalo.“ Winston nakoniec prijme realitu Strany, ale stále miluje Júliu. Túto poslednú „chybičku krásy“ odstránia v miestnosti 101. Tam je človek postavený pred vec, ktorej sa bojí najviac na celom svete a buď zomrie, ak odmietne zradu milovanej osoby(o čom sa však nikto zvonka nedozvie a dozorcovia si to vymažú zo svojej pamäti), alebo zradí a padne v ňom aj posledná bariéra(Winston: „Nie, nie! Spravte to s Júliou ! S Júliou, nie so mnou !“ ). Winston je po úplnom spracovaní prepustený na krátky čas. Stretne sa s Júliou a dozvie sa, že aj ona ho zradila. Nakoniec je znova odvedený na Lamini a pri prechádzaní z cely do cely je v momente, keď si uvedomí, že miluje Veľkého Brata, zastrelený.

O Oceánii:
Oceánia zaberá územie Britských ostrovov, oboch Amerík a Austrálie + malé ostrovy v Tichom oceáne. Oceániu riadi Štátostrana. Na jej čele stojí Veľký Brat - muž, ktorý nikdy nezostarne a reprezentuje Stranu, je neomylný tak ako aj Strana. Krajina nemá hlavné mesto, je riadená štyrmi ministerstvami: Hojnosti(Homini) - udržuje trvalý nedostatok spotrebného tovaru, Mieru(Mirmini) – vedie vojnu so zbytkom sveta, Pravdy(Pramini) – prepisuje históriu a Lásky(Lamini)- zatýka a mučí ľudí. Oceánia vedie permanentne vojnu so svojimi susedmi Euráziou a Eastáziou(rovnaké systémy s rôznymi menami). Tieto navzájom striedajú spojenectvá a udržujú neustálu vyrovnanú vojnu prakticky o nič. Ľudia sú rozdelení do troch vrstiev:
Proléti – 85% obyvateľstva, považovaní za polovičných ľudí, žijú krátko(50 rokov) a celý život ťažko
pracujú, ale nie je im nanucovaná politika Strany („Proléti a zvieratá sú slobodní.“)
Členovia vonkajšej Strany – ruky strany, 13% obyvateľstva, sú prísne kontrolovaní
Členovia vnútornej Strany – mozog Strany, 2%, najoddanejší a najfanatickejší členovia Strany, jediní
poznajú celú teóriu Kolektivistickej oligarchie, sú verbovaní z radov vonkajšej Strany

V Oceánii vládne najprísnejšia diktatúra jednej Strany. Väčšina vecí je na prídel. Manželstvo sa dá uzatvoriť len s úradným povolením, ktoré nebude udelené pri najmenšom náznaku sexuálnej príťažlivosti medzi mužom a ženou. Väčšina služieb je v zanedbanom stave, kvalitné potraviny(víno, čerstvé mäso) sú prístupné len členom vnútornej Strany a na čiernom trhu. Jediná skutočne efektívna organizácie je ideopolícia. Ideopolícia kontroluje každého člena vonkajšej Strany kamerami a mikrofónmi v bytoch, na verejných priestranstvách a iných miestach po celej krajine. Zločiny ako krádež alebo vražda nie sú vôbec tak prísne trestané ako zločiny proti Strane(vyjadrenie nesúhlasu - akékoľvek). Najznámejšie zločiny proti Strane sú otvorené vyslovenie nesúhlasu(aj nechcené), ale aj thoughtcrime a facecrime.
Strana vyvíja nový jazyk - newspeak, ktorého významová a gramatická štruktúra zabraňuje vyjadrovať v ňom myšlienky odporujúce Strane.
Slovníček newspeaku:

Vaporizácia – odstránenie existencie človeka. Ideopolícia zatýka ľudí výnimočne, zväčša sú vaporizovaní. Človek sa jedného dňa stratí. Nikto ho už väčšinou neuvidí, ale nezmizne len ako osoba, sú odstránené aj všetky písomné zmienky o ňom. Takisto sa od ľudí vyžaduje, aby si ho odstránili z pamäti.
Thoughtcrime – protivenie sa Strane myšlienkami(nevyslovenými)
Facecrime – nevhodný výraz tváre pri spomínaní Strany
Doublethink – schopnosť uchovať si v mysli dve protichodné myšlienky a akceptovať obe, najdôležitejší nástroj mysle pri manipulácii s realitou a spomienkami
Blackwhite – druh slova z newspeaku, takéto slovo vyjadruje pochvalu pri použití v spojení so Stranou, ale pri jeho spojení s menom nepriateľa Strany je to nadávka, takýmto slovom sa nedá odporovať Strane