Žofka: Matúš, nezverboval si sa ty za dobrovoľníka?
Matúš: Ja, že? Žofinka, odkiaľ to berieš?
Žofka: Opakujem, ty si mojím snúbencom a tebe sa už nepatrí robiť revolúciu. Nech idú slobodní mládenci. Počuť hrkot ďalšieho voza. Matúš sa vytrhne z jej náručia a vyjde von. Bubnovalo sa kvôli hurbanistickým letákom.– „Dáva sa na všeobecnú známosť, že kto by Hurbanove letáky rozširovala neodovzdal vrchnosti, bude zlapaný a odvezený do temnice.“ Poludnický nevie, čo je v nich, ale tuší, že verbujú proti kossuthovskej garde. Snaží sa niečo zistiť o tom od Máliky, lebo si myslí, že je proti hurbanistom. Spomína ešte, že Havran je podozrivý, pretože sa asi u neho schádzajú (hurbanisti). Málika zisťuje, že aj Matúš číta letáky a snaží sa ho varovať pred šibenicou. Málika o ničom nevie, len tuší a dosť ju to trápi. Iba slúžka Marka jej povedala, že u kušniera Bellu boli hajdúsi, lebo sa zistilo, že sa tam schádzajú páni majstri, čo chcú zradiť uhorského pána kráľa. Ani Marína jej nechce nič povedať, lebo si myslí, že by im neporozumela, ale po rozhovore u nej nachádza dôveru. Žofka vystrašená vbehne domov, kde je teraz Málika. Hľadá rusliny zo starej bielizne na obväzy pre ranených. Potrebuje ich pre pána farára, ktorého zemania zákerne napadli, lebo sa im neklania, rozosieva osvetu a povzbudzuje sedlač k povedomiu. Marína: A práve pre také to neprávosti je slovenské povstanie. Málika: Ste v ňom?
Marína: Teraz ti už všetko poviem. Sme v úzkom spojení s povstalcami. Rechtor Dušan Havran je veliteľom tunajších dobrovoľníkov. Včerajší obar u pána richtára bol na oslavu víťazstva cisárskych a našich pri Budatíne. Boli tam len spoľahliví. Škoda, že im pokazili zábavu. Málika: Čo sa stalo?
Marína: Z Turian poslali turčiansky dobrovoľníci posla, ten cválal sem takým chvatom, že ochorel. Felčiar vraví, že má zapálené pľúca. Má vysokú horúčku a blúzni. Len toľko vytiahli z neho, že Turčianska stolica vyhlásila masálne povstanie a zverbovalo sa päťtisíc chlapov. Čo chcú, o tom nevie posol nič povedať. Azda len blúzni. Málika: Ďakujem, Marína, teraz som už nie cudzia. Marína: Ukážem ti posledný leták Hurbana, Štúra a Hodžu. Málika: Už ani netreba. Marína: Ukážem, teraz si už naša. Ach mamička, je tak krásne žiť, keď človek môže svojeti pomáhať ku slobode spod toho krutého jarma. Marína vytiahne skrytý leták a ukáže ho mamičke. Dušan a Marína sa rozprávajú, pričom Dušan jej ukazuje felčiarov atestát o Viktorovi, ktorý ukazuje, že je chorý. Práve vchádza Viktor. Blahoželajú mu, lebo zložil skúšky a stal sa jurátusom. Viktor povedal Dušanovi, že v Martine mu povedali o vyslaní z Turian kuriéra, ktorý im mal odovzdať správu, že potrebujú chlapov.