Ale ani to by ich nebolo skazilo, keby nejaký špehúň nebol prezradil pozície našich. Nik nevie vysvetliť, ako sa na šťastie z obkolesenia vyslobodili.
Málika : Bola si medzi nimi?
Marína : Ach, čo je tam nešťastia, ťažko ranených! Čo z nich bude? Sú to všetci chudáci bez prostriedkov. Po horách sa skrývať, za hranice do neistoty? Úbožiaci!
Jozef : Hovorila si s Dušanom?
Marína : Ale čoby. Bol v hroznom stave, padol vraj do zajatia, chytili ho a ako veliteľa hrozne dotýrali. Zanechali ho polomŕtveho. Furmani z Boce ho poznali a priviezli na Čertovicu. Málika : Chudák. Marína : Neverila som ani sama, že dožije do večera. Jozef : Toľko nešťastia. Marína : Nehneváte sa, voľačo som urobila. Jozef Málika: Čo?
Marína : Aby mi ostalo jeho meno, popýtala som kňaza, ktorý potešoval ranených, a zosobášila som sa s ním. Tam na Čertovici. Jozef Málika: Schvaľujeme. Dobre si urobila. Marína : Mám krásne dedičstvo po ňom, Volám sa Marína Havranová. Viktor sa prebral. Jozef tuší, že ich zrádza. Viktor sa chce rozprávať s Marínou. Viktor sa jej snaží naznačiť, že úrad neberie preto, aby im poškodil. No ona to nepochopí a myslí si, že ich chce takto podraziť. Viktor odíde
Dvaja furmani prinesú raneného Matúša, má na nohe veľký obväz. Pán Felčiar prikázal aby sedel, tak ho dajú do fotela. Matúš vraví, aby o tom Žofke nič nehovorili. Nalejú Matúšovi aj furmanom pálenky, ktorí rozprávajú ako ho našli u jeho kamarátov a okolo hajdúchov prepašovali ako ošípanú z jarmoku. Jozef im dá peniaze a pošle záhumním preč. Matúš rozpráva ako bolo. Bojí sa smrti. Chcú ho odniesť do úkrytu. Varuje ich pred zradcom, Dušanom.
Matúš : Počkaj, poviem. Do rána zomriem, ale táto podlosť nesmie zostať zatajená. Preklínam Dušana Havrana, pre hanebnú zradu, ktorú spáchal na dobrovoľníkoch. Preklínam ho, nášho veliteľa!
Marína: Veď Dušan zomrel.
Matúš : Nepravda, za mnou ho vezú: žije. Matúš upadne do hlbokej mdloby. Pritiahnu ho k obloku s fotelom. Matúš blúzni. Málika a Jozef sa čudujú nad tým, čo povedal. Je to v rozpore s Pánom Elemírom (jemu aj tak nedôverujú a to ich potvrdí) a ich presvedčením. Vchádzajú študenti a nesú Dušana. Je v bezvedomí. Odnesú ho ukryť pred hajdúchmi, zatiaľ iba do izby. Hajdúchov stretli po ceste, ale nejako zázrakom ich nechali prejsť, presne ako pri Matúšovi. Marína zoberie košík s jedením pre študentov a prichádza k Dušanovi. Dušan leží nehybný, bledý a neoholený v bezvedomí. Marína: Vítam ťa v našom dome, muž môj.