Ivan Stodola sa narodil v Liptovskom Sv. Mikuláši v roku 1888. Posledné roky prežil v Piešťanoch, kde aj zomrel. Pochovaný je v Bratislave. Patrí medzi najplodnejších autorov medzivojnového obdobia. V dramatickej tvorbe bol kritikom meštiackej spoločnosti. Už v prvej veselohre Náš pán minister pomocou satirickej nadsázky zosmiešnil súkromný i verejný život malomeštiackych kruhov. Vo veselohre Čaj u pána senátora už niet kladných hrdinov. Slovnou a situačnou komikou a satirou poukazuje na samoúčelnosť lekcií v spoločenskom správaní meštiakov, ktorí sa chcú dostať k politickej moci. Výsmechom mestských humanitárnych spoločností, ktorým nejde o skutočnú moc, ale o falošné preukazovanie vlastnej „ľudomilnosti“ je komédia Jožko Púčik a jeho kariéra. Krízu meštiackeho vzdelanca, ktorý pre osobný prospech je schopný zradiť vlastné morálne presvedčenie a spojiť sa s mastičkárkou, zobrazil v komédii Keď jubilant plače. Alegorická satirická komédia Mravci a svrčkovia predstavuje bezohľadný boj meštiaka o majetok a kariéru. Marína Havranová

Dráma sa člení na 3 dejstvá. Autor sa vracia do revolučných rokov 1848/49, aby vyzdvihol myšlienku vlastenectva. Postavy:
Jozef Strmeň – garbiarsky majster
Málika – jeho žena
Marína Havranová – ich dcéra, národne uvedomelá 20-ročná dievčina, neskôr vydatá za Dušana
Dušan Havran – rechtor, hurbanista, spolu s Viktorom študoval v Kežmarku na lýceu
Viktor Žiaranský – jurátus, zeman, má tuberkulózu
Elemír Poludnický – stoličný úradník , z celej duše je proti panslávom
Matúš – tovariš, dokončieva si majsterštuk, zapálený hurbanista
Žofka – jeho verenica, skoro nič netuší ohľadne hurbanistov
Marka – slúžka

Miesto deja:
Malomestské bývanie garbiarskeho majstra. Sklepená izba, zariadená podľa módy r. 1849. Prvé dejstvo (20 výstupov):

Je predvečer v januári. Dej sa začína odvíjať rozhovorom Žofky a Matúša. Matúš je ustarostený, no nechce prezradiť Žofke prečo. Vyhovára sa, že je to kvôli psom, ktorých musel podarovať. Žofka mu ukazuje list od mamy, v ktorom sa píše, že dostala krásne limbové drevo z Ľubietovej na ich šláfcimer. Matúš sa silenou radosťou z toho teší a pritom sa pozerá von. Počuť hrkot voza. Matúš priskočí k oknu, no neprišlo to, čo čakal. Žofka: Čo si pozeral, koho čakáš, čo máš za lubom?
Matúš: Koľko ráz ti mám povedať, že nič.