V prvej básni popisuje autor blažený život psov, ktorý má doslova o život postarané. Má kde žiť a čo jesť. Nevadí mu zamračená obloha, dážď ani sneh. Cez všetky problémy má kde žiť, má sa kam uchýliť pred nebezpečím a má zázemie. Popisuje, že psy majú, čo jesť. To by mohlo znamenať, že ak sa podvolia pánovi a poslúchajú ho, nebúria sa, majú sa čo sa týka fyzickej stránky dobre. Keď to zhrnieme, majú všetko, čo im stačí pre život. Bohužiaľ len pre život telesný, pretože nemajú ani štipku slobody.
V druhej básni je popísaný krutý a mnohokrát smrťou končiaci príbeh vlkov. Aj v tejto básni popisuje zamračenú oblohu, dážď a sneh. Vidíme tou však problémy s uživením seba samého, nemožnosť starať sa o to, čo by som chcel ja, teda telo, ale aj duša. V závere básne autor napriek celému utrpeniu vyzdvihuje slobodu, pretože aj keď majú tu opísaní vlci hlad a veľakrát umierajú, môžu kedykoľvek a kamkoľvek utekať, môžu vyť pri mesiaci trebárs aj o štvrtej ráno. V bežnom živote to znamená asi toľko, že slobodný človek má síce ťažší život ( zvlášť v neslobodnej spoločnosti), ale presadzuje si svoje názory a celkovo si robí, čo chce. No býva za to odcudzovaný. Myslím, že i u nás v demokratickej zemi si určite človek nemôže robiť všetko, čo sa mu zachce. Môže si myslieť, čo chce, ale s presadzovaním tohto názoru je to už ťažšie. .