Franz s Ottlou tvorili vo vnútri rodiny akúsi malú spikleneckú súdržnosť a spoločne čelili rôznym tlakom, najmä zo strany otca. Ottla Franzovi pomáhala tým, že ho obklopovala sesterskou starostlivosťou a zariaďovala mu praktické veci. Franz pri nej strávil (na jej statku v Siřemi u Podpořan) prvé mesiace zotavovania sa po prepuknutí choroby. Felícii Bauerovej október 1916

Ottla sa mi občas zdá ako matka v diaľke, akú som ju chcel: čistá, pravdivá, čestná, dôsledná, pokora a pýcha, prístupnosť aj uzavretosť, oddanosť a samostatnosť, plachosť a odvaha v neklamnej rovnováhe. Spomínam Ottlu, pretože aj v nej je moja matka, avšak úplne nerozoznateľne. Priatelia

Okruh Kafkových priateľov bol malý a jeho jadro sa utvorilo už v detstve, na obecnej škole (Hugo Bergmann), na gymnáziu (Oskar Pollak) a na univerzite. Okruh najbližších priateľov pomenoval Brod „Pražský okruh“ a okrem Kafku do neho patril Max Brod, Felix Weltsch a Oskar Baum. V neskorších rokoch, kedy sa Kafka stále viac uzatváral do seba, bolo pre neho nadväzovanie priateľstiev obtiažne a priateľské väzby menej pevné. O tom svedčí napr. vývoj vzťahu k spisovateľovi Ernstovi Weissovi. Výnimku tvorí krátkodobý, ale intenzívny priateľský vzťah k židovskému hercovi Jizchakovi Lowymovi a priateľstvá, ktoré vznikli v tieni choroby v stiesnenom prostredí sanatórií, napr. s Minzou Eisnerovou, alebo tak isto s medikom Róbertom Klopstockom. Max Brod

Pri svojej prehnanej sebakritike a zároveň nesmiernej plachosti nebol Kafka nikdy schopný raziť si sám cestu ku kultúrnemu svetu. Keby všetko záležalo len na ňom, vedelo by sa o ňom a vyšlo by z neho za jeho života ešte o mnoho menej, ako tomu bolo v skutočnosti. Počas študentských rokov bol pre neho „oknom do sveta“, sebaistý, na vedeckú dráhu sa cieľavedome pripravujúci Oskar Pollak. Po celý život ho potom do sveta literatúry uvádzal a jeho dielo propagoval najvernejší priateľ Max Brod, ktorý ako prvý veľmi skoro objavil a odhadol veľkosť jeho talentu. Brod sa zaslúžil o prvé časopisové vydanie Kafkových drobných próz z neskoršieho knižného súboru Rozjímaní v časopise Hyperion roku 1908. Potom mu rovnako dopomohol k časopisovému vydaniu ďalších próz v Bohemii, v Herderlatter, vo svojom almanachu Arkadia. Brod priviedol Kafku do nakladateľského sveta, zoznámil ho s Ernstom Rowohltom a Kurtom Wolfem, ktorý sa stal jeho vydavateľom. Brod počas celého života prekonával Kafkov skeptický postoj k vlastnej tvorbe, pomáhal mu prekonávať jeho zábrany pri publikovaní.