Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Franz Kafka ročníková práca
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Lusa | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 726 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 9.8 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 16m 20s |
Pomalé čítanie: | 24m 30s |
V Prahe ostali v rodinnom majetku okrem listov rodine aj rukopis Dopisu otci a Proměny, u príbuzných Willyho Haasa Dopisy Mileně, ktoré Milena Jesenská Haasovi roku 1939 zverila. Počas Kafkovho života vyšla knižne len menšia časť jeho tvorby. Brod musel v mnohých prípadoch s Kafkom o vydanie zápasiť. Úplnu spokojnosť s dielom dal Kafka najavo málokedy, napr. Pri Ortelu. Výhradu mal aj k prózam, ako je Proměna, ktorých hodnotu uznala svetová literárna kritika už od chvíle vydania.
Bibliografia Kafkovej tvorby:
Prózy:
· Popis jednoho zápasu (fragment rukopisu, 1904)
· Svatební přípravy na venkově (fragment rukopisu, 1907)
· Rozjímání (1908 - 1912, knižné vydanie 1913, 1915)
· Topič (1912, knižné vydanie 1913, 1916, 1918)
· Proměna (1912, čas. vydania 1915, knižné vydanie 1916, 1918)
· Nezvěstný / Amerika (1912-1914, knižné vydanie 1927)
· Proces (1914-1915, knižné vydanie 1925)
· V kárném táboře (1914, knižné vydanie 1919)
· Venkovský lékař (1915-1919, knižné vydanie 1919)
· Dopis otci (rukopis 1919, vydanie 1952)
· Zámek (1922, knižné vydanie 1926)
· Umělec v hladovění (1922-1924, knižné vydanie 1924)
· Povídky (1909-1924, knižné vydanie 1935)
· Popis jednoho zápasu (1909-1924, knižné vydanie 1936, 1954)
· Svatební přípravy na venkově a jiná próza z pozůstalosti (1907-1919, knižné vydanie 1953)
· Spisy a fragmenty z pozůstalosti l
· Spisy a fragmenty z pozůstalosti II
Deníky a dopisy:
· Deníky (knižné vydanie 1937 - výbor)
· Deníky (1909-1923, knižné vydanie 1951)
· Dopisy Mileně (1920-1923, knižné vydanie 1952, rozšírené 1983)
· Dopisy 1902-1924 (1958)
· Dopisy Felice a jiná korespondence z doby zásnub (1967)
· Dopisy Ottle a rodině (1974)
· Dopisy rodičům z let 1922/1924 (1990)
Kafkove knihy odrážajú rozpory doby, hlavne však odzrkadľujú jeho osobnú duševnú rozpoltenosť, premietajú nad hradbou sociálnej, národnostnej a rasovej odlišnosti, ktorou trpel, ale ktorú nedokázal riešiť. Pocity nesunáležitosti, vyradenosti a izolovanosti sú základnými motívmi jeho života aj tvorby. Trpel pocitmi vnútorného nepokoja, túžbou po niečom, čo nikdy nebol schopný dosiahnúť. Jeho tvorba predkladá čitateľovi obraz konca, rozpadu a stroskotania, zachytáva krízu spoločnosti. Je zúfalým výkrikom človeka nenachádzajúceho nikde oporu. V tvorbe sa prejavuje odcudzenie človeka, ktoré je zachytené nadčasovo a mimo určitý priestor. Franz Kafka uviedol do literatúry 20.