Franz Kafka ročníková práca

Franz Kafka

* 3. júl 1883 Praha
+ 3. jún 1924 Kierling pri Viedni


Najznámejší, svetovo preslávený predstaviteľ literárnej Prahy, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Jeho knihy boli od konca 2. svetovej vojny vydávané v miliónových nákladoch vo všetkých jazykoch sveta. U nás Kafkova tvorba nesmela dlho vychádzať, pretože sa dostala do rozporu so socialistickým režimom. Keď sa o ňom písalo, tak iba negatívne ako o výstražnom príklade pesimistickej, do seba obrátenej literatúry buržoázie. Narodil sa 3. júla 1883 v Starom meste v Prahe židovským rodičom. Prežil osamelé detstvo. Vyštudoval nemecké gumnázium, ale zároveň navštevoval nepovinné hodiny češtiny, po maturite sa dal na právo. Po vyštudovaní práv na pražskej nemeckej univerzite pracoval v rokoch 1907 – 1922 ako úradník v poisťovníctve, najprv krátko u Assicurazioni Generali a potom 14 rokov, až do svojej penzie v roku 1922 v Dielenskej úrazovej poisťovni. Ako zdatný, výkonný a odborne skvele kvalifikovaný úradník tak dosiahol hodnosť vrchného tajomníka ústavu. Za svoju celoživotnú úlohu však považoval písanie a ťažko ju uvádzal do súladu s prácou v úrade, ktorú svedomite vykonával. Po prepuknutí pľúcnej choroby v roku 1917 sedem rokov márne s chorobou zápasil. Posledné roky svojho života strávil väčšinou v zotavovacích a liečebných ústavoch v Čechách a v zahraničí. Ani v týchto rokoch neúprosného zápasu s chorobou neprestával písať. Jeho komplikovaný postoj k životu, geniálna schopnosť analýzy, problematizujúce a najjednoduchšie veci života, choroba a existencionálne pociťovaná potreba písať kruto poznamenali jeho vzťah k svetu a jeho úsilie o uzavretie manželstva a založenie rodiny. Franz Kafka zomrel 3. júna 1924 v rakúskom sanatóriu v Kierlingu pri Klosterneuburgu. K svojej tvorbe bol Kafka neobyčajne kritický. Iba malú jej časť uvoľnil, väčšinu pod nátlakom ku knižnému vydaniu (Rozjimání, Proměna, Ortel, cyklus Venkovský lékař, V kárném táboře, cyklus Umělec v hladovění). Väčšia časť jeho tvorby, tá, ktorá neskôr vytvorila Kafkovu svetovú slávu, vyšla z pozostalostí („americký“ román Nezvěstný, romány Proces a Zámek, cez 30 poviedok a desiatky fragmentov, Denníky z rokov 1909 – 1923 a cykly korešpondencie Felicii, Milene, Ottele a rodine a Rodičom z rokov 1922 – 1924) vďaka tomu, že jeho najlepší priateľ Max Brod, poslúchnutím vyššieho mravného príkazu nerešpektoval Kafkove prianie, aby jeho rukopisy bez milosti spálil.

Kafka vo svojich dielach majstrovsky spájal a prelínal realistický opis detailov so snovosťou a fantastickosťou celkovej situácie a často používal rôzne symboly a nejastné narážky. Jeho tvorba bola námetom niekoľkých filmov a hlboko ovplyvnila svetovú literatúru najmä po 2. svetovej vojne.


Rodina Franza Kafku

Otec:
Hermann Kafka
(1852-1931 )

Otec bol z chudobnej rodiny, ale veľmi energický a vitálny človek, ktorý túžil po spoločenskom vzostupe. Bol pre Franza Kafku suverénnym vládcom nad rodinou a nad osudmi ľudí v nej a okolo nej. Konflikty s otcom prechádzali všetkými kľúčovými momentmi Franzovho života: výchova, voľba zamestnania, vzťah k príbuzenstvu, vzťahy k ženám. Pri svojom ambivalentnom vzťahu k otcovi mal Kafka pre otca viac pochopenia ako otec pre Franza. Do istej miery sa s tým zmieroval, aj keď to ťažko znášal. Jeho výčitky, výstupy, nesúhlas a zákazy. Felícii Bauerovej september 1913

Povedal som Ti už niekedy, že svojho otca obdivujem? Že je môj priateľ a ja jeho, tak je to dané našimi povahami, to vieš, ale okrem toho je môj obdiv k jeho osobe asi taký istý ako môj strach z neho. V najhoršom môžem ísť okolo neho, cez neho nemôžem. Matka:
Julia Kafková, rodená Lowyová
(1855-1934 )

Pochádzala zo zámožnej rodiny obchodníkov s textilom a pivovarníkov zo stredočeských Poděbrad. Žila ako „milujúca otrokyňa“ celý život v manželovom tieni, bola celé dni jeho pravou rukou v obchode a večer pri kartových hrách. V konfliktných situáciách medzi otcom a deťmi, hlavne Franzom a Ottelou, sa zo všetkých síl snažila tlmiť dopad otcových výbuchov. Nakoniec však milujúca matka spravidla podľahla neoblomnej vôli hlavy rodiny. Franz sa sám cítil skôr ako potomok Lowyovcov, ich miernej a citlivej povahy.

Felícii Bauerovej december 1912

Moja matka je milujúca otrokyňa môjho otca a otec je jej milujúci tyran, preto bol súlad v podstate vždy dokonalý a trápenie, ktoré sme všetci mali spoločne obzvlášť v posledných rokoch a ktoré ako celok má príčinu v chorobnom stave otca, ktorý trpel kornatením tepien, nemohlo vlastne pre tento súlad preniknúť do vnútra rodiny. Práve sa otec vedľa v izbe ťažko prevracia na posteli. Je to vysoký silný muž, v poslednom čase sa našťastie cíti dobre, ale jeho choroba je taká, že ho neustále ohrozuje. Rodinný súlad ruším vlastne ja, a to s prichádzajúcimi rokmi stále viac, veľmi často si neviem rady a pociťujem voči svojim rodičom a voči všetkým hlbokú vinu. Sestra:
Ottília (Ottla) Kafková
(1892-1943)

Kafkova najmladšia sestra. Aj napriek vekovému rozdielu deviatich rokov bola Franzova najobľúbenejšia a najmilšia.

Franz s Ottlou tvorili vo vnútri rodiny akúsi malú spikleneckú súdržnosť a spoločne čelili rôznym tlakom, najmä zo strany otca. Ottla Franzovi pomáhala tým, že ho obklopovala sesterskou starostlivosťou a zariaďovala mu praktické veci. Franz pri nej strávil (na jej statku v Siřemi u Podpořan) prvé mesiace zotavovania sa po prepuknutí choroby. Felícii Bauerovej október 1916

Ottla sa mi občas zdá ako matka v diaľke, akú som ju chcel: čistá, pravdivá, čestná, dôsledná, pokora a pýcha, prístupnosť aj uzavretosť, oddanosť a samostatnosť, plachosť a odvaha v neklamnej rovnováhe. Spomínam Ottlu, pretože aj v nej je moja matka, avšak úplne nerozoznateľne. Priatelia

Okruh Kafkových priateľov bol malý a jeho jadro sa utvorilo už v detstve, na obecnej škole (Hugo Bergmann), na gymnáziu (Oskar Pollak) a na univerzite. Okruh najbližších priateľov pomenoval Brod „Pražský okruh“ a okrem Kafku do neho patril Max Brod, Felix Weltsch a Oskar Baum. V neskorších rokoch, kedy sa Kafka stále viac uzatváral do seba, bolo pre neho nadväzovanie priateľstiev obtiažne a priateľské väzby menej pevné. O tom svedčí napr. vývoj vzťahu k spisovateľovi Ernstovi Weissovi. Výnimku tvorí krátkodobý, ale intenzívny priateľský vzťah k židovskému hercovi Jizchakovi Lowymovi a priateľstvá, ktoré vznikli v tieni choroby v stiesnenom prostredí sanatórií, napr. s Minzou Eisnerovou, alebo tak isto s medikom Róbertom Klopstockom. Max Brod

Pri svojej prehnanej sebakritike a zároveň nesmiernej plachosti nebol Kafka nikdy schopný raziť si sám cestu ku kultúrnemu svetu. Keby všetko záležalo len na ňom, vedelo by sa o ňom a vyšlo by z neho za jeho života ešte o mnoho menej, ako tomu bolo v skutočnosti. Počas študentských rokov bol pre neho „oknom do sveta“, sebaistý, na vedeckú dráhu sa cieľavedome pripravujúci Oskar Pollak. Po celý život ho potom do sveta literatúry uvádzal a jeho dielo propagoval najvernejší priateľ Max Brod, ktorý ako prvý veľmi skoro objavil a odhadol veľkosť jeho talentu. Brod sa zaslúžil o prvé časopisové vydanie Kafkových drobných próz z neskoršieho knižného súboru Rozjímaní v časopise Hyperion roku 1908. Potom mu rovnako dopomohol k časopisovému vydaniu ďalších próz v Bohemii, v Herderlatter, vo svojom almanachu Arkadia. Brod priviedol Kafku do nakladateľského sveta, zoznámil ho s Ernstom Rowohltom a Kurtom Wolfem, ktorý sa stal jeho vydavateľom. Brod počas celého života prekonával Kafkov skeptický postoj k vlastnej tvorbe, pomáhal mu prekonávať jeho zábrany pri publikovaní.

Nakoniec na seba po dôkladnej úvahe vzal riziko nesplniť Kafkovu vôľu, aby jeho rukopisnú pozostalosť bez milosti zničil. Felícia Bauerová
(1887 – 1960)

Najdlhšie trvajúca a najkomplikovanejšia láska Franza Kafku. Jeho prvá snúbenica. V rokoch 1912 – 1917 jej Kafka napísal skoro 600 listov a pohľadníc, ktoré reprodukujú gradáciu a útlmy ich vzťahu. Bola to „láska v listoch“.
Felícii Bauerovej máj 1913
Milovať tak, že to mnou otriaslo v najhlbšom vnútre, tak som miloval snáď iba jednu ženu, to už je teraz sedem alebo osem rokov. Od tej doby, aj keď medzi tým existovali nejaké vzťahy, som bol skoro od všetkého odpútaný, čím ďalej viac obmedzený sám na seba, môj žalostný fyzický stav, ktorý – ako to mám povedať? – môjmu rozpadu predchádzal, alebo nasledoval po ňom, mi pomáhal k tomu, aby som sa do neho noril stále hlbšie, a teraz, keď som skoro na konci, som stretol Teba.


Milena Jesenská
(1896 – 1944)

Druhá veľká láska Franza Kafku, adresátka Kafkových listov, ktoré ju vo svete preslávili. Jej uvoľnené správanie a mravné poklesky mali za následok, že bola roku 1917 na príkaz otca pre „moral insanity“ na deväť mesiacov internovaná v nervovom sanatóriu. V tom čase už udržiavala pomer s literárne a hudobne vzdelaným a o desať rokov starším bankovým úradníkom Ernstom Pollakom. Ich vzťah po nabití ich plnoletosti v jej 21 rokoch skončil svadbou a odchodom do Viedne. Kafka Milenu prvýkrát uvidel v spoločnosti literátov v kaviarni Arco. Pollak neskôr Milenu Jesenskú na Kafku upozornil a ona začala prekladať jeho kratšie texty do češtiny. Tvorba Franza Kafku

Franzova literárna tvorba obsahuje kratšie poviedkové prózy, z toho množstva fragmentov, tri nedokončené romány, denníky a korešpondenciu. Iba malej časti svojej tvorby dal Kafka milosť a dal súhlas na jej vydanie počas svojho života. Väčšia časť rukopisnej pozostalosti Franza Kafku sa zachovala v rodine a bola po jeho smrti predaná Maxovi Brodovi. Časť rukopisov mal pri sebe Brod už skôr a pribudli k nim rukopisy, ktoré mu po Kafkovej smrti odovzdala Milena Jesenská. V majetku rodiny tak zostali Kafkove listy adresované členom rodiny. Mimo Brodov dosah zostali listy adresované Felícii Bauerovej. Ona ich päť rokov pred svojou smrťou v Spojených štátoch dala k dispozícii newyorskému Schockenovmu nakladateľstvu. Práve tak Brod nedisponoval rukopismi z Kafkových mladších rokov, ktoré zostali pri Dore Diamantovej. Tie roku 1933 zabavilo gestapo a dnes sú stratené. Keď Brod roku 1939 utekal z Prahy pre nacistami, odviezol väčšinu Kafkovej rukopisnej pozostalosti do Palestiny.

V Prahe ostali v rodinnom majetku okrem listov rodine aj rukopis Dopisu otci a Proměny, u príbuzných Willyho Haasa Dopisy Mileně, ktoré Milena Jesenská Haasovi roku 1939 zverila. Počas Kafkovho života vyšla knižne len menšia časť jeho tvorby. Brod musel v mnohých prípadoch s Kafkom o vydanie zápasiť. Úplnu spokojnosť s dielom dal Kafka najavo málokedy, napr. Pri Ortelu. Výhradu mal aj k prózam, ako je Proměna, ktorých hodnotu uznala svetová literárna kritika už od chvíle vydania.

Bibliografia Kafkovej tvorby:

Prózy:
· Popis jednoho zápasu (fragment rukopisu, 1904)
· Svatební přípravy na venkově (fragment rukopisu, 1907)
· Rozjímání (1908 - 1912, knižné vydanie 1913, 1915)
· Topič (1912, knižné vydanie 1913, 1916, 1918)
· Proměna (1912, čas. vydania 1915, knižné vydanie 1916, 1918)
· Nezvěstný / Amerika (1912-1914, knižné vydanie 1927)
· Proces (1914-1915, knižné vydanie 1925)
· V kárném táboře (1914, knižné vydanie 1919)
· Venkovský lékař (1915-1919, knižné vydanie 1919)
· Dopis otci (rukopis 1919, vydanie 1952)
· Zámek (1922, knižné vydanie 1926)
· Umělec v hladovění (1922-1924, knižné vydanie 1924)
· Povídky (1909-1924, knižné vydanie 1935)
· Popis jednoho zápasu (1909-1924, knižné vydanie 1936, 1954)
· Svatební přípravy na venkově a jiná próza z pozůstalosti (1907-1919, knižné vydanie 1953)
· Spisy a fragmenty z pozůstalosti l
· Spisy a fragmenty z pozůstalosti II


Deníky a dopisy:
· Deníky (knižné vydanie 1937 - výbor)
· Deníky (1909-1923, knižné vydanie 1951)
· Dopisy Mileně (1920-1923, knižné vydanie 1952, rozšírené 1983)
· Dopisy 1902-1924 (1958)
· Dopisy Felice a jiná korespondence z doby zásnub (1967)
· Dopisy Ottle a rodině (1974)
· Dopisy rodičům z let 1922/1924 (1990)


Kafkove knihy odrážajú rozpory doby, hlavne však odzrkadľujú jeho osobnú duševnú rozpoltenosť, premietajú nad hradbou sociálnej, národnostnej a rasovej odlišnosti, ktorou trpel, ale ktorú nedokázal riešiť. Pocity nesunáležitosti, vyradenosti a izolovanosti sú základnými motívmi jeho života aj tvorby. Trpel pocitmi vnútorného nepokoja, túžbou po niečom, čo nikdy nebol schopný dosiahnúť. Jeho tvorba predkladá čitateľovi obraz konca, rozpadu a stroskotania, zachytáva krízu spoločnosti. Je zúfalým výkrikom človeka nenachádzajúceho nikde oporu. V tvorbe sa prejavuje odcudzenie človeka, ktoré je zachytené nadčasovo a mimo určitý priestor. Franz Kafka uviedol do literatúry 20.

storočia nový literárny smer – existencializmus - myšlienkový, filozofický smer, ktorý sa zaoberá bytím človeka, ľudskou osobnosťou ako takou v buržoáznej spoločnosti. Kafka je prvý z autorov, ktorý odkryl v próze pocity úzkosti, osamotenia, odsúdenia a absurdity. Realitu zamotáva do inotajov, premieňa ju na metaforu a symbol, ale vyjadruje sa precízne, veľa priestoru dáva presnému opisu aj tých najabsurdnejších objektov a udalostí, hovorí všednými slovami bez citového zafarbenia. Vo svojich dielach zachytával vlastné problémy, čo sa odzrkadlilo na jeho postavách (nespavosť, nechuť do jedla).


Proces:

Dej sa odohráva v dome pani Grobovej. Jej kuchárka Anna, nosievala každé ráno okolo ôsmej pánovi K. raňajky. V jedno ráno Anna neprišla, ale vstúpil na miesto nej neznámy muž, ktorý mu oznámi, že je zatknutý. Napriek tomu sa môže voľne pohybovať po meste. V jednu nedeľu sa má K. dostaviť na prvý výsluch. Toto vyšetrovanie mu pripadalo na nízkej úrovni a nezmyselné. Kritizuje celú organizáciu a nezabúda zdôrazniť ako nezdvorilo ho strážcovia prepadli v jeho byte. Tí sú za to potrestaní. Ďalšie predvolanie neprichádza a K. po návrate domov stretáva ženu stolára Lanzu, ktorá mu chce pomôcť v procese. Pán K. už nedôveruje ani svojmu advokátovi,ktorý nedostatočne obieha pracovníkov, a preto sa K. snaží sám hľadať kontakty s osobami, ktoré by mohli ovplyvniť sudcov. V jeden deň mu továrnik odporučí maliara Titorelliho, ktorý má styky so súdom. Ten mu sľubi pomoc. Pán K. sa spolieha na maliarovu pomoc, no tá neprichádza. V podvečer jeho tridsiatych prvých narodenín prišli po neho muži oblečení, ako keby hrali v divadle, smerujú mimo mesta, ku kameňolomu. Posadia K. na zem a podávajú si nad jeho hlavou nôž, a čakajú, že im K. pomôže, no ten ich vôbec nevníma. Jeden z katov ho chytil za krk a vrazí mu nôž rovno do srdca. K. zomiera v nevedomí, prečo bol takto potrestaný a za čo.
Autor sa snaží ukazať súdy a priebeh vyšetrovaní v pravom svetle, ako to vidí vlastnými očami. Zobrazuje vlastne proces, ktorý sa krúti okolo hlavnej postavy Jozefa K., využitím slohových postupov a útvarov. Autor využil zmysel pre humor, hlavne čierny humor. Dielo sa skladá z desiatich kapitol, ôsma kapitola je nedokončená, posledná kapitola má iba niekoľko strán. Dejová línia je slabá, bez epizód. Spojovacím prvkom v diele je hlavná postava Jozef K. Dej sa začína dňom tridsiatych narodenín, keď ho obvinia a končí predvečerom tridsiatych prvých narodenín, keď po neho prídu a zabijú ho.


Premena:

Gregor Samsa je obchodný cestujúci, ktorý žije so svojimi rodičmi a sestrou v spoločnom byte.

Gregor je dôležitý pre svoju rodinu, pretože ju vlastne živí. V jeden deň sa zobudí a zistí, že sa premenil na akýsi hmyz. Má dve tykadlá, okrúhle telo, veľký počet nožičiek, ktoré nevie z počiatku ovládať. Hneď na to si uvedomí, že už dávno mal byť v inom meste a že vo firme vedia, že mešká. Má strach ako im to vysvetlí. Počuje rodičov ako sa strachujú, čo sa s ním stalo, prečo je ešte v posteli. Chce s nimi komunikovať, ale pre zvláštne zvuky sa o to už ani nepokúša. Do bytu prichádza prokuratorista firmy a chce sa Gregorom rozprávať. Nakoniec sa Gregor dostane z postele von a podarí sa mu otvoriť dvere. Ich reakcia na ňho je odmietavá, všetci sú vyľakaní a neveria vlastným očiam, že ten chrobák je vlastne Gregor. Otec ho zaženie späť do izby. Autor vo zvyšnej časti diela opisuje duševné pochody samotného Gregora a tak isto opisuje správanie rodiny potom, čo sa premenil. Rodičia sa snažia s tým zmieriť zo všetkých síl, aj samotná sestra sa o ňho stará. No napriek tomu Gregor trpí a autor tu využíva všetky prvky existencializmu, čiže pocity osamotenia, odsúdenia. Dielo často krát pôsobí až absurdne. Nakoniec Gregor zomiera zo žiaľu a smútku, pretože sa stal pre svoju rodinu príťažou.


Nezvestný (Amerika):

Karol Rossman je poslaný svojimi rodičmi do Ameriky, pretože mal pomer so slúžkou. Loď, na ktorej cestoval, už pristala a on sa chystá vystúpiť, keď si uvedomí, že zabudol dáždnik. Vracia sa do podpalubia, zablúdi. Tam stretne topiča, dá sa s nim do reči a zistí, že on nie je spokojný so svojim postavením. Spolu sa vyberú za kapitánom, aby mu topič povedal na rovinu, čo cíti. Pri kapitánovi sa zistí, že Karol je synovcom senátora Jakoba. Karol odchádza so svojim strýkom a začne žiť u neho. Učí sa po anglicky spozná nových ľudí z vysokých kruhov. Spozná aj dvoch strýkovych spolupracovníkov Pollundera a Greena. Pollunderovi je sympatický a tak ho pozve na jeho dedinské sídlo za New Yorkom. Strýko s tým nesuhlasí, no nakoniec nenamieta. Karol sa zoznámi s jeho dcérou Klárou a zároveň sa opäť stretáva s Greenom, ktorý je tu taktiež na návšteve. Karol sa u Pollundera necíti dobre, chce sa vrátiť naspäť do New Yorku. Pollunder nalieha, že musí počkať do polnoci, lebo mu chce odovzdať list. V liste mu strýko píše, že sa už nemá vrátiť a že ho sklamal. Karol odchádza so svojim kufrom do najbližšieho mesta. Tam spoznáva dvoch mužov Delamarcha a Robinsona. Tí mu vraj chcú pomôcť. Vysvetľujú mu, kde by mal pracovať, ako to v Amerike chodí. Karol z nich má pocit, že ho chcú len využiť, že mu klamú.

V jeden deň odchádza po jedlo do hotela a tam spoznáva kuchárku, ktorá mu ponukne prácu. Opustí tých dvoch a začína pracovať v hoteli ako liftboy. V hoteli sa mu darí, no v jeden deň za ním prichádza opitý Robinson. Kvôli nemu ho vyhodia z hotela, kuchárka sa mu snaží pomôcť, no nič sa nedá robiť. Odchádza s Robinsonom, stretáva aj Delamarcha, ktorý žije s jednou speváčkou, ktorá sa volá Brunelda. Nakoniec sa stáva ich sluhom, čomu sám nie je veľmi nadšený… Dielo nie je dokončené.