Franz Kafka

* 3. júl 1883 Praha
+ 3. jún 1924 Kierling pri Viedni


Najznámejší, svetovo preslávený predstaviteľ literárnej Prahy, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Jeho knihy boli od konca 2. svetovej vojny vydávané v miliónových nákladoch vo všetkých jazykoch sveta. U nás Kafkova tvorba nesmela dlho vychádzať, pretože sa dostala do rozporu so socialistickým režimom. Keď sa o ňom písalo, tak iba negatívne ako o výstražnom príklade pesimistickej, do seba obrátenej literatúry buržoázie. Narodil sa 3. júla 1883 v Starom meste v Prahe židovským rodičom. Prežil osamelé detstvo. Vyštudoval nemecké gumnázium, ale zároveň navštevoval nepovinné hodiny češtiny, po maturite sa dal na právo. Po vyštudovaní práv na pražskej nemeckej univerzite pracoval v rokoch 1907 – 1922 ako úradník v poisťovníctve, najprv krátko u Assicurazioni Generali a potom 14 rokov, až do svojej penzie v roku 1922 v Dielenskej úrazovej poisťovni. Ako zdatný, výkonný a odborne skvele kvalifikovaný úradník tak dosiahol hodnosť vrchného tajomníka ústavu. Za svoju celoživotnú úlohu však považoval písanie a ťažko ju uvádzal do súladu s prácou v úrade, ktorú svedomite vykonával. Po prepuknutí pľúcnej choroby v roku 1917 sedem rokov márne s chorobou zápasil. Posledné roky svojho života strávil väčšinou v zotavovacích a liečebných ústavoch v Čechách a v zahraničí. Ani v týchto rokoch neúprosného zápasu s chorobou neprestával písať. Jeho komplikovaný postoj k životu, geniálna schopnosť analýzy, problematizujúce a najjednoduchšie veci života, choroba a existencionálne pociťovaná potreba písať kruto poznamenali jeho vzťah k svetu a jeho úsilie o uzavretie manželstva a založenie rodiny. Franz Kafka zomrel 3. júna 1924 v rakúskom sanatóriu v Kierlingu pri Klosterneuburgu. K svojej tvorbe bol Kafka neobyčajne kritický. Iba malú jej časť uvoľnil, väčšinu pod nátlakom ku knižnému vydaniu (Rozjimání, Proměna, Ortel, cyklus Venkovský lékař, V kárném táboře, cyklus Umělec v hladovění). Väčšia časť jeho tvorby, tá, ktorá neskôr vytvorila Kafkovu svetovú slávu, vyšla z pozostalostí („americký“ román Nezvěstný, romány Proces a Zámek, cez 30 poviedok a desiatky fragmentov, Denníky z rokov 1909 – 1923 a cykly korešpondencie Felicii, Milene, Ottele a rodine a Rodičom z rokov 1922 – 1924) vďaka tomu, že jeho najlepší priateľ Max Brod, poslúchnutím vyššieho mravného príkazu nerešpektoval Kafkove prianie, aby jeho rukopisy bez milosti spálil.