Tretia časť: Marcus na koni uháňal najrýchlejšie ako sa dalo, poháňal ho veľký strach. Z Ríma vychádzali davy ľudí, snažiacich si zachrániť svoj holý život, ľudia nariekajúci za svojími blížnymi, ktrých oheň pripravil o život, no boli tu aj takí, čo všetok tento chaos využívali, okrádali, a vraždili sa navzájom. Snažil sa prejsť týmto zjavne nepriechodným davom ľudí, všetok tento chaos ešte posilňoval jeho strach o Lýgiu, veď čo ak sa nedostala von z mesta, čo ak je teraz niekde medzi plameňmi? – s takýmito myšlienkami pokračoval viac do mesta, bližšie k smrtiacim plameňom, čoraz viacej riskoval svoj holý život, len aby zachránil ju. Čím ďalej, tým viac sa nedalo dýchať, tým viac sa okolo neho rozlievala horúčava spôsobená týmto ničiacim živlom. Zaľudnenie na uliciach redlo, nik sa už nezdržiaval v takýchto častiach mesta. Všade bolo množstvo dymu, horiace domy a po zemi sa povaľovali rozšliapané ľudské vnútornosti. Marcus sa šialene bál, prišiel až do Lýgiinho domu, v ktorom nebolo nikoho. Trochu mu odľahlo, že sa Lýgia z neho dostala von, azda aj von z mesta, no teraz sa musel zachrániť on. Nakoniec Lýgiu našiel aj s jej spoločníkmi v dome jedného kresťanov žijúcivh za Rímom. Ľudia si začali pošuškávať, že za týmto cňvšetkým stojí cézar. Nero sa obával vzbury ľudí, až sa od Chilóna dozvedel o kresťanoch. O ich podivnom učení. O kresťanoch, ktorí podľa Chilónových slov otravujú studne a vraždia malé deti. Nero sa rozhodol, že všetku vinu zvalí na kresťanov. Kresťanov začali prenasledovať a zatvárať do väzení. Začali sa krvavé popravy nevinných ľudí, odporné krvavé orgie. Usporadúvali sa hry, na ktorých krutými spôsobmi vraždili kresťanov.
Ich telá končili v tlamách vyhladovaných šeliem. Niektorých ukrižovali, alebo inak mučili. Mladé panny boli znásilňované chlapmi v zvieracích prevlekoch pred očami Rímskeho ľudstva. Vinicius musel byť prítomný na všetkých týchto hrách. Neľútostný, zvrhlý a šialený Nero sa chcel zlomyseľne prizerať Marcusovmu utrpeniu, keď uvidí umierať Lýgiu. Vinicius sa tak veľmi bál, chodil navštevovať Lýgiu do väzenia, najprv sa ju snažil zachrániť, no neskôr dúfal, že zomrie na horúčku a nebude musieť umrieť tak kruto v aréne. Chilón nemohol uniesť ťarchu svojej viny, nemohol zniesť, že on má hlavnú zásluhu na týchto hrôzostrašných popravách, na krviprelievaní nevinných ľudí. Na hrách odpadával a Nero sa na tom výborne zabával. Nastali ďalšie nechutné popravy, tentoraz upaľovanie. V cézarovej záhrade sa porozostavali stĺpy a na nich priviazali kresťanov. Toľko tiel, toľko nevinných tiel vtedy umieralo takou hroznou smrťou, dokonca aj malé deti priviazané na menších stĺpoch. Ich detské tváričky boli nedetsky vykrivené od obrovskej bolesti, keď oheň pohlcoval ich telíčka. Záhradou sa ozývali ich úpenlivé výkriky volajúce na matku a šíril sa pach zhorených tiel. Vzduch bol nasiaknutý krvou. Kresťania však umierali pokorne – s modlitbou na perách a pohľadmi uprenými k nebu. Tomuto všetkému sa Chilón s hrôzou prizeral, no všetko sa v ňom zlomilo, keď uzrel na stĺpe priviazaného Glauka, ktorý mu odpustil dokonca aj vtedy, keď smrtiace plamene oblizovali jeho telo. Vtedy Chilón už nevydržal tú ťarchu a výčitky a vykričal pred ľuďmi celú pravdu o tom, kto podpálil Rím. Bol za túto trúfalosť ukrižovaný v aréne, no ešte pred smrťou bol pokrstený – stal sa taktiež kresťanom.
Zatiaľ sa Marcus čím ďalej, tým viac obával o Lýgiu, chodil sťaby bez duše. Pri živote ich oboch držala len viera v Krista. Prišli posledné hry. V aréne sa objavil najprv Ursus, až potom do nej vbehol býk s Lýgiou priviazanou na chrbte. Marcus bol zúfalý, tak veľmi bol zúfalý a tak veľmi dúfal a veril a v tom sa stalo naozaj niečo, čo nik nečakal – mocný Ursus schytil býka za rohy a ľudia v aréne sa mohli od tej chvíle kochať zápasom ohromného siláka a veľkého zvieraťa. Nakoniec podľahol býk. Ľudia nadšení, nevýslovnou silou Ursa, zdvíhali palce dohora na znak milosti. V Neronovi sa odohrával veľký vnútorný boj, veľmi sa bál nevyhovieť ľuďom, ale zároveň ho hnevalo, že si musí odoprieť toto kruté, krvavé divadielko, chcel vidieť krásne, nahé ženské telo rozpárané býčímí rohmi, pretože mu to spôsobovalo istú rozkoš. Napokon ho však premohol strach a Lýgiu s Ursom oslobodil. Marcus bol šťastím bez seba, s Lýgiou sa zobrali a žili na Sicílii, spolu s Ursom. Na záver hier Nero prečítal ľudu svoju báseň o horiacom Ríme, ktorú mu Petronius negatívne okomentoval, za čo ho chcel Nero popraviť. Petronius mu poslal hanlivý, urážajúci list a spolu s jeho milovanou Euniké, otrokyňou, do ktorej sa zamiloval a oslobodil ju, si nechali otvoriť žily. Umrel tak sám a dôstojne.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Henryk Sienkiewicz: Quo Vadis
Dátum pridania: | 21.06.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | feiticeira | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 408 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 4.6 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 7m 40s |
Pomalé čítanie: | 11m 30s |
Podobné referáty
Henryk Sienkiewicz: Quo vadis | SOŠ | 2.9234 | 2547 slov |