Henryk Sienkiewicz: Quo Vadis

Prvá časť: Vinicius sa vášnivo zamiluje do Lýgie, ktorú spoznal u Aulovcov a odvtedy na ňu nedokáže prestať myslieť. No nie je to ozajstná láska, ale vášeň a túžba. Nepozná totiž jej dušu, ale len túži po jej fyzickej kráse. Jeho túžba je však tak veľká, že Petronius, ktorý sa už nemohol ďalej dívať na utrpenie svojho priateľa, vymyslel plán, pri ktorom využil svoj vplyv na cézara Nerona. Nero mal odobrať Lýgiu Aulovcom a potom ju darovať Viniciovi. Lýgia mala Aulovcov veľmi rada a bola nešťastná, keď ju od nich odlúčili a odviedli ju na Neronov dvor. Musela sa účastniť jednej z hostín, na ktorú prišli taktiež Petronius a Vinicius, ktorý sa opil a vyzradil jej aj to, že mu ju cézar daruje a že je jeho. Lýgiina dôvera k nemu sa zmenila v strach a preto utiekla, spolu s jej otrokom Ursom. Keď sa to dozvedel Vinicius, zúril od zúfalstva a túžby, až kým Petroniova otrokyňa Euniké nepriviedla Chilóna, ktorý mu prisľúbil, že Lýgiu nájde. Chilón zistil, že Lýgia je kresťanka, a začal sa sám vydávať za kresťana, aby získal informácie. Neváhal aj presvedčiť Ursa, aby zabil nevinného lekára Glauka. Od Ursa sa taktiež dozvedel o nočnom zhromaždení kresťanov v Ostriane. Bol presvedčený, že tam bude aj Lýgia, a preto sa tam v noci vybral aj s Viniciom a najsilnejším gladiátorom Krotónom, ktorý im mal v únose pomôcť. V Ostriane si vypočuli čudné, im doposiľ neznáme učenie. Cestou späť sledovali Lýgiu, aby zistili, kde sa skrýva. Krotón napadol Ursa a Vinicius zatiaľ utekal zobrať Lýgiu. No keď sa vracal aj s Lýgiou v náručí, zbadal Ursa s mŕtvym Krotónom. Keby nebolo Lýgie, Ursus by zabil aj jeho.

Druhá časť: Kresťania zraneného Vinicia uchýlili v ich chudobnom príbitku, kde sa o neho starali a lekár Glaukos ho starostlivo ošetroval napriek tomu, ako sa k Lýgii previnil. Všetko mu odpustili a takisto aj Chilónovi, ktorý v minulosti Glauka zradil. Práve tu sa začína Vinicius meniť, uvedomí si, že násilím Lýgiu nikdy nedostane, spoznáva Lýgiu, ktorú postupne začína ozajstne milovať, kvôli jej duši, ktorá je čistá ako slza, prestane si všímať jej vonkajšiu krásu, ale začne vnímať vnútornú a uvedomí si, že keby bolo toto dievča ako ostatné ženy v Ríme, nemohol by ju milovať. Začal spoznávať kresťanov a ich učenie, ktoré sa mu zdalo také zvláštne a pre neho nepochopiteľné. Učenie, ktoré miloval, lebo ho vyznávala Lýgia, a zároveň nenávidel, pretože sa mu zdalo, že medzi nimi vytvára obrovskú priepasť. Lýgia taktiež spozorovala svoje city k Viniciovi a veľmi sa ich zľakla. Obviňovala sa, až kým jej apoštol Peter nepovedal, že na jej láske nie je nič zlé, ale radšej nech počká, ako sa bude Vinicius ďalej správať. Po návrate domov, Vinicius zistil, ako sa zmenil. Vôbec nedal zbičovať otrokov, ako to bežne robieval, keď našiel svoj dom rozhádzaný a otrokov poopíjaných. Bez Lýgie mu bolo čoraz ťažšie na duši, celé dni sa nemohol sústresiť na nič iné, ako na ňu. Jeho milosrdenstvo k otrokom ďalej pretrvávalo, až prišiel Chilón s informáciami o Lýgii. Chilóna dal zbiečovať, no potom, keď si pomyslel na Lýgiu a jej učenie, mu odpustil zvyšok trestu a vybral sa za ňou. Našiel apoštola Petra a vyznal sa mu zo svojich úprimných citov k Lýgii, aj zo svojej náklonnosti ku kresťanskému učeniu. Peter zavolal Lýgiu, ktorá sa tiež priznala, že Marcusa miluje a tak im dal požehnanie. Medzitým sa cézar s dvorom začal chystať do Antia a Vinicius musel ísť s nimi tiež. Nero napísal báseň o požiari Tróje, ktorá nebola ocenená publikom podľa jeho predstáv. Rozmýšľal, prečo jeho báseň neocenil dokonca ani Petronius a v jeho chorej mysli sa zrodil šialený a zvrhlý nápad – chcel podpáliť nejaké veľké mesto, aby sa mohol dívať, ako ho pohlcujú plamene a napísať o tom báseň – chcel podpáliť Rím. Viniciovi, ktorý sa ponáhľal do Ríma za svojou snúbenicou sa naskytol hrôzostrašný obraz – celý Rím bol v ohni. Pochytil ho obrovský strach, najväčší strach, aký môže byť a to strach o život milovanej osoby. Nikdy sa nebál väčšmi.
Tretia časť: Marcus na koni uháňal najrýchlejšie ako sa dalo, poháňal ho veľký strach. Z Ríma vychádzali davy ľudí, snažiacich si zachrániť svoj holý život, ľudia nariekajúci za svojími blížnymi, ktrých oheň pripravil o život, no boli tu aj takí, čo všetok tento chaos využívali, okrádali, a vraždili sa navzájom. Snažil sa prejsť týmto zjavne nepriechodným davom ľudí, všetok tento chaos ešte posilňoval jeho strach o Lýgiu, veď čo ak sa nedostala von z mesta, čo ak je teraz niekde medzi plameňmi? – s takýmito myšlienkami pokračoval viac do mesta, bližšie k smrtiacim plameňom, čoraz viacej riskoval svoj holý život, len aby zachránil ju. Čím ďalej, tým viac sa nedalo dýchať, tým viac sa okolo neho rozlievala horúčava spôsobená týmto ničiacim živlom. Zaľudnenie na uliciach redlo, nik sa už nezdržiaval v takýchto častiach mesta. Všade bolo množstvo dymu, horiace domy a po zemi sa povaľovali rozšliapané ľudské vnútornosti. Marcus sa šialene bál, prišiel až do Lýgiinho domu, v ktorom nebolo nikoho. Trochu mu odľahlo, že sa Lýgia z neho dostala von, azda aj von z mesta, no teraz sa musel zachrániť on. Nakoniec Lýgiu našiel aj s jej spoločníkmi v dome jedného kresťanov žijúcivh za Rímom. Ľudia si začali pošuškávať, že za týmto cňvšetkým stojí cézar. Nero sa obával vzbury ľudí, až sa od Chilóna dozvedel o kresťanoch. O ich podivnom učení. O kresťanoch, ktorí podľa Chilónových slov otravujú studne a vraždia malé deti. Nero sa rozhodol, že všetku vinu zvalí na kresťanov. Kresťanov začali prenasledovať a zatvárať do väzení. Začali sa krvavé popravy nevinných ľudí, odporné krvavé orgie. Usporadúvali sa hry, na ktorých krutými spôsobmi vraždili kresťanov.

Ich telá končili v tlamách vyhladovaných šeliem. Niektorých ukrižovali, alebo inak mučili. Mladé panny boli znásilňované chlapmi v zvieracích prevlekoch pred očami Rímskeho ľudstva. Vinicius musel byť prítomný na všetkých týchto hrách. Neľútostný, zvrhlý a šialený Nero sa chcel zlomyseľne prizerať Marcusovmu utrpeniu, keď uvidí umierať Lýgiu. Vinicius sa tak veľmi bál, chodil navštevovať Lýgiu do väzenia, najprv sa ju snažil zachrániť, no neskôr dúfal, že zomrie na horúčku a nebude musieť umrieť tak kruto v aréne. Chilón nemohol uniesť ťarchu svojej viny, nemohol zniesť, že on má hlavnú zásluhu na týchto hrôzostrašných popravách, na krviprelievaní nevinných ľudí. Na hrách odpadával a Nero sa na tom výborne zabával. Nastali ďalšie nechutné popravy, tentoraz upaľovanie. V cézarovej záhrade sa porozostavali stĺpy a na nich priviazali kresťanov. Toľko tiel, toľko nevinných tiel vtedy umieralo takou hroznou smrťou, dokonca aj malé deti priviazané na menších stĺpoch. Ich detské tváričky boli nedetsky vykrivené od obrovskej bolesti, keď oheň pohlcoval ich telíčka. Záhradou sa ozývali ich úpenlivé výkriky volajúce na matku a šíril sa pach zhorených tiel. Vzduch bol nasiaknutý krvou. Kresťania však umierali pokorne – s modlitbou na perách a pohľadmi uprenými k nebu. Tomuto všetkému sa Chilón s hrôzou prizeral, no všetko sa v ňom zlomilo, keď uzrel na stĺpe priviazaného Glauka, ktorý mu odpustil dokonca aj vtedy, keď smrtiace plamene oblizovali jeho telo. Vtedy Chilón už nevydržal tú ťarchu a výčitky a vykričal pred ľuďmi celú pravdu o tom, kto podpálil Rím. Bol za túto trúfalosť ukrižovaný v aréne, no ešte pred smrťou bol pokrstený – stal sa taktiež kresťanom.

Zatiaľ sa Marcus čím ďalej, tým viac obával o Lýgiu, chodil sťaby bez duše. Pri živote ich oboch držala len viera v Krista. Prišli posledné hry. V aréne sa objavil najprv Ursus, až potom do nej vbehol býk s Lýgiou priviazanou na chrbte. Marcus bol zúfalý, tak veľmi bol zúfalý a tak veľmi dúfal a veril a v tom sa stalo naozaj niečo, čo nik nečakal – mocný Ursus schytil býka za rohy a ľudia v aréne sa mohli od tej chvíle kochať zápasom ohromného siláka a veľkého zvieraťa. Nakoniec podľahol býk. Ľudia nadšení, nevýslovnou silou Ursa, zdvíhali palce dohora na znak milosti. V Neronovi sa odohrával veľký vnútorný boj, veľmi sa bál nevyhovieť ľuďom, ale zároveň ho hnevalo, že si musí odoprieť toto kruté, krvavé divadielko, chcel vidieť krásne, nahé ženské telo rozpárané býčímí rohmi, pretože mu to spôsobovalo istú rozkoš. Napokon ho však premohol strach a Lýgiu s Ursom oslobodil. Marcus bol šťastím bez seba, s Lýgiou sa zobrali a žili na Sicílii, spolu s Ursom. Na záver hier Nero prečítal ľudu svoju báseň o horiacom Ríme, ktorú mu Petronius negatívne okomentoval, za čo ho chcel Nero popraviť. Petronius mu poslal hanlivý, urážajúci list a spolu s jeho milovanou Euniké, otrokyňou, do ktorej sa zamiloval a oslobodil ju, si nechali otvoriť žily. Umrel tak sám a dôstojne.