Na prahu
Na začiatku je článok o zmiznutí muža s dcérou ( Vít Nehoda a Dana). Našiel sa totiž list, kt. zanechal Vít. Mal teóriu o tom, že svetlo tlmí zvuk a naopak, že tma ho zosiluje. Povedal to aj na prieskume, no nik mu neveril. Hovoril o akomsi vnútrozemí. S radosťou šiel do blázinca, kde dostával elektrošoky a kde sa veľa naučil od bláznov, kt. vravievali, že oni majú nad ošetrovateľmi prevahu a postupne ich spracúvajú. Neskôr ho prepustili a on sa rozišiel so ženou, no dcérka ho aj tak navštevovala. Kúpili mu domček, kde mal suseda, kt. už dávno vedel o jeho teórii a mal starý autobus – kozmickú loď. Do nej však mohla vojsť len jeho dcérka, kt. mu vravela len toľko, že aké je to tam krásne. Jedného dňa našli na mieste autobusu len oškvŕknutú trávu, dcéra povedala, že odletel. Muž si vytrhol zub kombinačkami, lebo mu žena povedala, aké má krásne biele zuby. Navštevuje ho tiež jedna neznáma žena, s kt. sa každý pondelok miluje a za to mu žena dáva pomyje (On chová sliepky, zajace, prasatá i včely). Hráva karty. Raz chce spáchať samovraždu, lebo celý deň pršalo, zbadal však vajce a vypil ho len tak, surové ( zárodok nového života). Medzitým prestalo pršať, a tak sa nezabil. Hovorí o svojej teórii, zoženie si autobus a s dcérou ho spolu prerobia na vesmírnu loď. Ráno sa nájde len list, kde všetko zdokumentoval a oškvŕknutá tráva...

Môj názor na dielo:
Toto dielo bolo a je mojím najobľúbenejším dielom z povinnej literatúry. Prečítala som ho ani nie za dve hodiny a to vďaka jeho pútavosti, jednoduchému jazyku a záhadám, kt. spestrili celý môj čitateľský zážitok.
Tajomno, iracionalita až absurdnosť príbehov perfektne dopĺňajú každodenné problémy v spoločnosti a vytvárajú v diele neopakovateľnú atmosféru, kt. dokáže zaujať. Knižka nie je hrubá, čo možno poteší aj tých menej zdatných čitateľov a hlavne, je to dobrý kamarát v nečase.