Gejza Vámoš: Editino očko
Je to krátka novela, v ktorej autor rozpráva o svojej 9-ročnej sestre. Nemá rád malé deti, preto si ju všimol len nedávno, keď mu čistila klobúk. Na rozdiel od staršej sestry Macky, Editu nebaví učenie, ale má radšej domáce práce. Brat si ju obľúbi, chodí s ňou na prechádzky, učí ju angličtinu, všade ju berie zo sebou. Rozpráva jej o jeho literatúre: „Stojím vo svojich literách pred ľuďmi taký nahý, ako ma mater porodila. Trpím, plačem a prídem do šialenej extázy tam pri tom bielom papieri, a čo ta naškriabem, to som ja, moja nahá podstata.“ Hovorí jej aj o zle vo svete: „Odstrániš zlo dvermi, vojde ti cez oblok.“ Sníva o tom, že pôjde do Afriky medzi Zulukafrov a Edita mu bude robiť asistentku a pôjde aj Macka a otecko.
Gejza mal biele morča Pištu, ktoré mu raz v noci zožrala mačka alebo kuna, od zlosti postrieľal všetky mačky na okolí, aby pomstil Pištu. Edita si raz poobede robila úlohy s matematiky, aby jej to išlo rýchlejšie, zavolala si na pomoc kamarátku. „Och, čert aby vzal tie počty,“ vzdychla si Edita, „ čo by dala za to, keby som len tie počty nemusela robiť!“ Čert ju vypočuje. Jej kamarátka nemohla otvoriť zhrdzavené pero, keď ho konečne otvorí, trafí ho Edite do pravého očka. Slúžka Mariša jej ho umyla vodou, s ktorou umýva hrnce. Večer s ňou išli otec aj Gejza na polikliniku. Tu sa Gejza rozpráva s doktorom. Zistí, že Editino očko už nie je, ale „akási slzou a krvou zlepená kalná masa s úplne zakalenou šošovkou.“
Gejza sa v noci vybral k Váhu, tu rozmýšľa, o Edite, o tom, čo sa jej stalo. Pýta sa Boha, prečo to dopustil. Zamýšľa sa na tým, ako pomstí sestrine oko. Dlho sa nevedel odvážiť navštíviť ju. Nosila okuliare, sňal jej ich z očí a ostalo mu smutno. Edita sa snažila brata rozveseliť, vravela mu o tom, ako pôjdu do Afriky, že nič z angličtiny nezabudla, dokonca mu zarecitovala aj kúsok básničky. Autor pochopil, že aj napriek tomu, čo sa stalo Edite, jej povaha ostala nezmenená. A na záver dodal: „Hoj, dušu mi páli, myseľ mi vŕta, kalí to Editino očko .“
Hl. postavy: Edita – mále, štíhle, figliarske, jemné dievča, je pozorná, pracovitá a má veľké modré oči Gejza – vzdelaný, citlivý, romantický, má veľmi rád Editku,
Novela má autobiografický základ. Autor tu opisuje svoju bratskú lásku k sestre Edite. K tomu, čo sa jej prihodilo sa stavia ako brat a aj lekár. Je to písané zväčša v 1. osobe, sú tu i dialógy. Využíva básnické prvky, cudzie slová a prídavné mená. Editine veľké modré oči môžu znázorňovať svet, ktorý sa pokazil. K celej zbierke Editino očko: Je to zb. noviel, ktorú venoval svojím sestrám. V niektorých novelách jeho sestry aj vystupujú. Tieto prózy sú krátke, niektoré pasáže sa čítajú ľahšie iné ťažšie. Autor používa cudzie slová, často tu nájdeme celé vety po anglicky, nemecky ...V textoch sa vyskytuje až nadmerne veľa prídavných mien. Vo väčšine noviel sa zaoberá otázkami života, pozerá sa na svet očami pesimistu a hovorí o jeho zlých stránkach. No napriek tomu, že tam prevládajú jeho pesimistické názory, často sa končia optimisticky. Človeka viac krát prirovnáva k úbohému červíkovi. Keďže bol lekár viacero príbehov sa odohráva v lekárskom prostredí. Možno niekoho to nebude baviť, ale dá sa to prečítať :-))
Trošku som si pomohla aj predchádzajúcimi referátmi...
|