Ján Otčenášek v novele Romeo, Júlie a tma s dramatickou vyostrenosťou a jednoduchosťou spracúva motív rasovej perzekúcie, ktorá bola jedným z najtragickejších dôsledkov panstva fašizmu. Popri dvojici hlavných hrdinov vystupuje v nej fyzicky najsilnejší partner - tma. Tá zasahuje brutálne aj do najintímnejších chvíľ hlavnej dvojice a nedovaľuje im vychutnať čaro vzájomnej blízkosti a hĺbku vzájomných citov.
"Tak jsem si představoval posledné hodiny lidstva. Všude tma...! Musí být i světlo." alebo "Rozsvítil lampičku nad lůžkem a zděseně zhasil, když z odnaproti ozvaly se výkřiky: Zatemnit! Zhasnout světlo! Světlo! alebo "Seděla tak potmě, i když zatemnění bylo založeno, civěla očima do okna v poznání světlejšího než ebenová tma pokoje. Pozdeji okno stále světleji vystupovalo z tmy. Dnilo se slabunce, svět vystupoval z temnot jako z hlubokých vod, v nesmělém šerostínu se na pavlači komíhali lidské postavy, obrysy vystřižené z černého papíru a nalepené na šedavý."
Nemá tu iba symbolický význam dobového ovzdušia pod fašistickou nadvládou, ale je aj charakteristickým prírodným motývom pri stretnutiach Pavla a Ester.
Stretávajú sa večer v parku na lavičke. Ester je židovské dievča a toho dňa sa mala podľa predvolania dostaviť na transport do Terezína, no nešla tam. Sedela na lavičke a plakala. Zaujala okoloidúceho Pavla, ktorý si prisadol na lavičku. Dali sa do reči:
"I v komítavém světle, ktoré klouzlo po dívčí postavď proti němu, si stačil povšimnou, že na pomačkaném kabátku je prišitá jasně žlutá hvězda s černým nápisem vprostřed: JUDE."
Ester nevedela čo robiť a ani nemala kam ísť, tak ju Pavol vzal zo sebou. Ubytoval ju v malej kmôrke vedľa otcovej krajčírskej dielne. Sem ju chodil v noci navštevovať, nosieval jej jedlo, rozprávali sa spolu. Medzi mladými ľuďmi vnikala láska, lenže Esterin úkryt nezostal dlho utajený. Pavol ju chcel odviesť na vidiek a počkať, kým skončí vojna.
"Ja vím všechno, slyšíš? - všechno .. i to, že tě zastřelí, když mě tu najdou, i tvého tátu a mámu, všechnz. Chce se mi křičet strachem.. nad sebou.. Ale to se nesmí stát..."
Tma bola bezpečná, ale svetlo skorého rána, s ktorým sa stretáva Ester pri svojom úteku na ulicu plnú vojakov, prináša jej smrť. Tma a svetlo sa vracajú viackrát ako ústredný motív vzájomne sa vylučujúcich javov. Symbolické svetlo, humanita, sloboda, láska sa neznášajú so symbolickou tmou protektorátneho dňa. Svet sa vyšinul zo svojej obežnej dráhy a rozum nepomôže.
"Jak dál? Cesta už není.