Ich súhlas s mojím bojom vidíte tu rozsypaný po zemi.
MINISTER: Myslím, že ako politik, vedeli by ste túto okolnosť výborne využiť.
P dohode:
JUAN: Ešte jednu otázku. I vy ste spokojný s výsledkom nášho vyjednávania?
MINISTER: Áno.
JUAN: Správne, pán minister. Viete, čo ma však prekvapilo?
MINISTER: Nuž...
JUAN: Že ste sa ani nepokúsili poprieť možnosť môjho prípadu...

5. obraz
O dva týždne sa koná oslava Juanovho víťazstva. Na večierok prišli zrazu všetci tí „priatelia“, ktorí sa pred dvoma týždňami vyhovorili na bolesť hlavy. Počas oslavy dostáva Juan list od človeka, ktorého zbili za podobných okolností ako jeho. Vtedy s meravou tvárou vstane a odmietne si pripiť.
JUAN: Nie páni! To je falošné!.. Takzvaným víťazstvom dospel som len k poznaniu, že u nás za daných okolností mohol som si vybojovať spravodlivosť len ja a niekoľko iných ľudí.. ktorí si ju svojou silou môžu kúpiť. Ostatní, chudobní, slabí, stoja iba pred výkladmi, pregĺgajú sliny a beznádejne sa na ňu dívajú.. myslíte, pán prezident, že ani jedného človeka nezbili po mojom víťazstve za podobných okolností? A že ktorýkoľvek z nich, keby sa opovážil otvoriť ústa, bol by zasa odsúdený?.. Za ten osudný výjav v parku ďakujem svojej fantázii. Chcel som sa dostať k pravde i za pomoci lži. Bola to osožná lož. Dostal som sa k nej.. Ale stopercentný dôkaz som dostal iba vtedy, keď sa na policajnom riaditeľstve dvaja strážnici priznali, že oni ma asi zbili. Bohvie, koľko podobných starých somárov v ten večer zbili...
A Vincenta Spaghettiho znovu odsúdili pre podobnú vec. „Priatelia“ urazení a nahnevaní odchádzajú z oslavy. Jeho žena s dcérou plačú. Juan chce byť sám a tak odchádzajú aj jeho priatelia Mario, Inéz a Benedetto. Ostáva sám a znovu má pred sebou boj, ktorý sa asi nedá vyhrať. Avšak zazvoní telefón. Vláda podala demisiu. Nová vláda ho chce za ministra spravodlivosti. Prijíma.