1. obraz
Juan – 50. ročný sudca. Nežije v tomto svete a nevidí život, aký je. Vytvoril si svet, v ktorom niet nepotrestaných neprávostí, niet neodsúdeného hriechu. Jediná panujúca sila je čistá spravodlivosť, ktorá riadi život i jeho. Medzi ním a jeho ženou je obrovská priepasť, rozdeľujúca tie dva svety. Často ho do domu chodí navštevovať jeho dobrý priateľ – spisovateľ Mário – tiež asi 50. ročný. Vidí život, aký je, považuje za svoju povinnosť dať do jeho služieb svoje umenie a nevšedné nadanie. Raz Juanovi povedal, že nekonal správne v prípade istého Vincenta Spaghettiho , ktorého zavrel. Na ulici ho zbili dvaja strážnici, vraj, že sa zúčastnil zakázaného zhromaždenia protištátnej politickej strany. Bol to Mariov kamarát a preto vie, že tam bol iba ako divák, náhodný okoloidúci. Juan pravdaže neverí, že by sa súd – spravodlivosť mohli zmýliť. Vraví, že je to lož. Po tomto rozhovore a po zmene témy sa rozchádzajú v dobrom.

2. obraz
O dva dni neskôr si Juan zavolá do svojej kancelárie Maria a Benedetta – priateľa redaktora. Oznámi im, že sa mu stalo to isté – že ho zbili. Utekali za ním dvaja strážnici, boli rozzúrení a keď nemal doklady, zbili ho a ušli. Ten sa tiež konalo zakázané politické zhromaždenie. Tí mu radia, aby to nechal tak. Tak to bude najlepšie. Avšak Juan, ktorý celý život zastupoval spravodlivosť, zistil, že stále luhal a u to nechce nechať tak. Prosí ich, aby mu pomohli, aby napísali a vydali o ňom článok v zajtrajších novinách.
JUAN: Vieš dobre, že moderný pedagóg nevychováva palicou. Palicou môžeš získať iba poslušnosť, ale nie srdce. A demokratický štát? Veď jeho základy spočívajú na srdciach občanov. S ich láskou stojí a ich nenávisťou padá. A tam, kde štát nedbá o srdcia svojich občanov, kde mu ide jen o poslušnosť a nič viac, a prostriedkami jeho výchovy sú palica, päsť a zauchá, ten sám vychováva k diktatúre a ani sa za to nehanbí. MARIO: Tu vlastne nie je ten strážnik vina. Ani ty nie si vinný preto, lebo si myslel, že hlásaš spravodlivosť, a hovoril si ľuďom, že existuje. Tu je na vine ten, kto dovoľuje takú prax.
JUAN: Tu je na vine režim. Cítil som, že tí strážnici majú v krvi vedomie svojej moci. Keby to boli robili po prvý raz, neboli by bývali presvedčení, že sa im nič nestane, lebo štát stojí vlastne za nimi a nik ich nemôže potrestať.
Jeho ďalšiemu priateľovi sa tiež nepáči, že to chce predostrieť verejnosti.
TOTTA: ...Veď to by bol váš vlastný ortieľ smrti. Nie, nie! Vyhoďte si to z hlavy.