Akokoľvek sa budete snažiť preniknúť do jej myslenia, nepodarí sa vám to, vždy vás prekvapí svojim konaním a len ona sama pozná pohnútky, ktoré ju vedú k činom, ktoré vykonáva. Bude vás prekvapovať svojimi nevypočítateľnými výmyslami, riskantnými krokmi do prázdna, fatálnymi hrami a bizarnými motiváciami. Pritom odhalíte myslenie bystré ako ostrie skalpela. Jednoduché a priamočiare. Majúce fantastický potenciál oceľovej istoty. Pretože: „Istota príde ako vízia, ešte bez detailov, ale je absolútna.“ Pretože: „Zaľúbenia sa veľmi preceňujú. Zaľúbenie tvorí štyridsať percent strachu, že neuspejete, a štyridsať percent zúfalej nádeje, že práve tentoraz bol tento strach zbytočný, a skromných desať percent krehkého pocitu pre možnosť lásky.“ Pretože: „Život nám sťažujú protivenstvá voľby. Kto je nútený ísť stále napred, žije jednoducho.“ Pretože: „Nijaké vedomie nebolo pre mňa upokojujúcejšie ako istota, že raz umriem.“ Pretože: „V nedeľnej škole nás učili, že slnko je náš Pán Ježiš, v školskom internáte sme však po prvý raz počuli, že to je permanentne vybuchujúca vodíková bomba. Pre mňa bude navždy nebeským klaunom.“ Pretože: „Ak sa v krajine ako je Dánsko dožijete tridsiatich siedmich rokov a dlhé obdobia žijete bez liekov, nespáchate samovraždu a nezradíte celkom nežné ideály svojho detstva, tak ste sa naučili narábať s protivenstvami bytia.“

Sneh odhaľuje všetky tajomstvá. Preto keď sa pádom zo strechy staveniska zabije mladý chlapec Esajas, ktorý sa bojí výšok, stačí Smille uvidieť sneh a hneď chytí podozrenie. Tým sa však začne odvíjať reťaz dramatických udalostí.
Na prvých stránkach sa dozvedáme o jej živote, okrem iného aj to, že jej brat spáchal samovraždu. Jej drsnosť vychádza z takmer faktických opisov jej života, ktoré sú veľmi nadľahčené, ale pritom sú veľmi smutné.

Mám ho celkom rada. Mám slabosť pre tých, čo prehrávajú, pre invalidov, cudzincov, triedneho tučibombu, tých, s ktorými nikto nechce tancovať. Pre tých bije moje srdce. Možno preto, lebo som vždy vedela, že istým spôsobom patrím k nim.

„Smilla, ako je možné, že také útle a milé dievča ako ty má taký drsný hlas?“
„Je mi ľúto,“ poviem, „ak vzbudzujem dojem, že mám drsný iba hlas. Robím, čo môžem, aby som bola drsná celá.“

K rozuzleniu prichádzate veľmi malými krôčikmi, fakt po fakte vám vyskladá neskutočne ťažké puzzle, až vám tá ľadová ostrosť pravdy vyrazí dych. Čo človek, to nový príbeh. Smilla sa prostredníctvom zvláštnych a rôznych okolností dozvedá nové a nové mená, ktoré môžu mať s jeho smrťou niečo spoločné. Esajasov otec bol námorník, ktorý na jednej nie veľmi známej plavbe uhynul, vraj otravou jedlom. Vo firme, kde pracoval sa Smilla dozvedá, že firma zaplatila jeho manželke celkom vysoké odškodné a dokonca dostala byt. Vyšetrujúci lekári boli dokonca na plavbe s Esajasovym otcom.
Do Smillinho života vstupuje muž, mechanik Peter Følj, ktorý jej pomáha pri riešení tejto situácie. Pomaličky sa do ich vzťahu vkráda láska, hoci Smilla si to nepriznáva. Bojí sa, že sa stane zraniteľnou a dopadne ako všetky ženy, ktorých manžel opustil s dieťaťom.

Tu v jeho izbe, vedľa jeho postele niečo začujem. Prichádza to z môjho vnútra a je to fňukot. Je to strach, že to, čo mi bolo dané, nebude večne. Je to zvuk všetkých tých nešťastných ľúbostných príbehov, ktoré som nikdy nechcela počúvať. Teraz to znie akoby som ich všetky mala v sebe. No ešte sa môžem zachrániť.

Keď ho spoznám, uvedomím si, že sa musím vrátiť nazad na Kronos. Nie zato, že by mi odrazu bolo jedno, či žijem, alebo umriem. Skôr zato, že problém mi zobrali z rúk. Nejde iba o Esajasa. Alebo o mňa samu. Alebo o mechanika. Ani nie o to, čo je medzi nami. Je to o čosi viac. Možno je to láska.