Román Cit slečny Smilly pre sneh vyšiel spod pera Petra Høega, dánskeho
spisovateľa súčasnej doby. Toto dielko je veľmi zaujímavým výtvorom, v ktorom si vaše srdce získa hlavná predstaviteľka Smilla. Jej život môžme rôzne nazvať, len nie ružovým. Spleť udalostí, ktoré sa odohrávajú od smrti malého chlapca Esajasa vás nenechá na pochybách, že Smilla koná tak, ako koná a neverí, že šlo o samovraždu.

Peter Høeg sa narodil v Dánsku v roku 1957. Vo svojom živote bol baletným tanečníkom, hercom, námorníkom, závodným šermiarom, spisovateľom, je nadšeným cestovateľom, strávil nejaký čas v Afrike a karibskej oblasti. V roku 1996 inicioval založenie nadácie podporujúcej ženy a deti tretieho sveta. Literatúre sa aktívne začal venovať ako 27-ročný.
Žije v Kodani so svojou manželkou a dvoma dcérami. Doteraz napísal spolu 5 kníh.
 Debutoval románom Forestilling om det 20. Jarhundrede (Predstavy o 20. storočí) v roku 1988.
 Fortaellinger om natten, 1990 - Poviedky jednej noci
 Froken Smillas Fornemmelse for Sne, 1992 - Cit slečny Smilly pre sneh
 De maske egnede, 1993 – Až príde čas
 Kvinden og aben, 1996 – Žena a opica

Cit slečny Smilly pre sneh - (Smilla’s Sense of Snow)

Na prvý pohľad nevinný názov, Cit slečny Smilly pre sneh, je románom s trilerovou zápletkou. Kniha popisuje príbeh Smilly Jaspersenovej, ktorá sa pustí do riešenia na prvý pohľad uzavretého prípadu smrti malého chlapca, ktorý spadol zo strechy nešťastnou náhodou. Pre Smilly, ktorá rozumie snehu možno dokonca viac ako medziľudským vzťahom, je takýto verdikt neprijateľný.

Smilla Jaspersenova má 37 rokov a žije vlastným prázdnym životom, bez rodiny, bez blízkych priateľov.
„Samota znamená pre mňa toľko, čo pre iných požehnanie v kostole. Je to pre mňa svetlo milosti. Nikdy nezatváram svoje dvere za sebou inak ako s vedomím, že vykonávam dobročinný skutok voči sebe samej. Uvedomujem si, že som si svoj byt zariadila ako hotelovú izbu. A pritom sa ani nepokúšam narušiť dojem, že tá, čo tú býva, tadiaľto len prechádza. Keď si to potrebujem vysvetliť sama pre seba, myslím na to, že rodina mojej matky, ale aj ona sama, boli nomádi. Ako ospravedlnenie je to chabé.“

Smilla sa narodila v Grónsku, kde žila jej matka ako lovkyňa a odkiaľ po jej smrti, odišla s otcom do Dánska. Treba pripomenúť, že Grónsko patrí vlastne tomuto maličkému poloostrovčeku. A podstatnej časti príbehu môžme sledovať myšlienky Smilly, ako porovnáva tieto dve veľmi rozdielne krajiny a pritom sú spoločné. Stratila už vlastnú identitu, cíti sa ale bližšie ku Grónsku, k snehu, ale na druhej stane sa bojí vody a rybolovu. Dánsko je jej odpudivé celou svojou byrokraciou, zákonmi a pravidlami, triednou klasifikáciou, ale nemôže si pomôcť.

Smilla zdedila po mame svoju spurnú a slobodomyseľnú povahu. Po jej smrti sa presťahovali s otcom do Dánska. Jej otec bol protikladom matky. Lekár, ktorý si svojou praxou a neklamnou presnosťou ruky pri operáciách zarobil na krásne živobytie. Prostredníctvom týchto protipólov sa človek dozvedá o živote v Dánsku a Grónsku a pomaly chápe Smillin zvláštny postoj k životu a prostrediu okolo nej.

Má jednu zvláštnu vlastnosť, vie dokonale čítať sneh. Cit slečny Smilly pre sneh je neomylný. Zo všetkých skupenstiev vody má Smilla najradšej to ľadové. Samotnú vodu ani tak rada nemá. Bojí sa jej. Ale ľad, ľad sa k nej prihovára jazykom, ktorému rozumie, ktorý jej prúdi v žilách.
Smilla je bytosť zložitá. Nezmierená. Hľadajúca miesto v živote. Záhadná, neosobná, citovo chladná, ale pomaly roztápajúca sa. Je vybavená silným pudom sebazáchovy a nikdy neviete, čo môžte od nej očakávať.
Je hrdá a hoci na prežitie potrebuje otcovu pomoc, zo vztýčenou hlavou bez ďalšej navyše myšlienky príjma jeho dary. Ich vzťah je na bode mrazu.

Oblečiem si kožuch. Vo dverách mi otec podá šek. Vie, že tento ropovod je jeho jediným spojivom s mojím životom. Dokonca aj o ten sa bojí, že ho stratil.
„Smilla,“ zakričí, „dúfam, že nechceš odcestovať?“
Medzi nami je trávnik pokrytý snehom. Pokojne by to mohol byť ľad.
Akokoľvek sa budete snažiť preniknúť do jej myslenia, nepodarí sa vám to, vždy vás prekvapí svojim konaním a len ona sama pozná pohnútky, ktoré ju vedú k činom, ktoré vykonáva. Bude vás prekvapovať svojimi nevypočítateľnými výmyslami, riskantnými krokmi do prázdna, fatálnymi hrami a bizarnými motiváciami. Pritom odhalíte myslenie bystré ako ostrie skalpela. Jednoduché a priamočiare. Majúce fantastický potenciál oceľovej istoty. Pretože: „Istota príde ako vízia, ešte bez detailov, ale je absolútna.“ Pretože: „Zaľúbenia sa veľmi preceňujú. Zaľúbenie tvorí štyridsať percent strachu, že neuspejete, a štyridsať percent zúfalej nádeje, že práve tentoraz bol tento strach zbytočný, a skromných desať percent krehkého pocitu pre možnosť lásky.“ Pretože: „Život nám sťažujú protivenstvá voľby. Kto je nútený ísť stále napred, žije jednoducho.“ Pretože: „Nijaké vedomie nebolo pre mňa upokojujúcejšie ako istota, že raz umriem.“ Pretože: „V nedeľnej škole nás učili, že slnko je náš Pán Ježiš, v školskom internáte sme však po prvý raz počuli, že to je permanentne vybuchujúca vodíková bomba. Pre mňa bude navždy nebeským klaunom.“ Pretože: „Ak sa v krajine ako je Dánsko dožijete tridsiatich siedmich rokov a dlhé obdobia žijete bez liekov, nespáchate samovraždu a nezradíte celkom nežné ideály svojho detstva, tak ste sa naučili narábať s protivenstvami bytia.“

Sneh odhaľuje všetky tajomstvá. Preto keď sa pádom zo strechy staveniska zabije mladý chlapec Esajas, ktorý sa bojí výšok, stačí Smille uvidieť sneh a hneď chytí podozrenie. Tým sa však začne odvíjať reťaz dramatických udalostí.
Na prvých stránkach sa dozvedáme o jej živote, okrem iného aj to, že jej brat spáchal samovraždu. Jej drsnosť vychádza z takmer faktických opisov jej života, ktoré sú veľmi nadľahčené, ale pritom sú veľmi smutné.

Mám ho celkom rada. Mám slabosť pre tých, čo prehrávajú, pre invalidov, cudzincov, triedneho tučibombu, tých, s ktorými nikto nechce tancovať. Pre tých bije moje srdce. Možno preto, lebo som vždy vedela, že istým spôsobom patrím k nim.

„Smilla, ako je možné, že také útle a milé dievča ako ty má taký drsný hlas?“
„Je mi ľúto,“ poviem, „ak vzbudzujem dojem, že mám drsný iba hlas. Robím, čo môžem, aby som bola drsná celá.“

K rozuzleniu prichádzate veľmi malými krôčikmi, fakt po fakte vám vyskladá neskutočne ťažké puzzle, až vám tá ľadová ostrosť pravdy vyrazí dych. Čo človek, to nový príbeh. Smilla sa prostredníctvom zvláštnych a rôznych okolností dozvedá nové a nové mená, ktoré môžu mať s jeho smrťou niečo spoločné. Esajasov otec bol námorník, ktorý na jednej nie veľmi známej plavbe uhynul, vraj otravou jedlom. Vo firme, kde pracoval sa Smilla dozvedá, že firma zaplatila jeho manželke celkom vysoké odškodné a dokonca dostala byt. Vyšetrujúci lekári boli dokonca na plavbe s Esajasovym otcom.
Do Smillinho života vstupuje muž, mechanik Peter Følj, ktorý jej pomáha pri riešení tejto situácie. Pomaličky sa do ich vzťahu vkráda láska, hoci Smilla si to nepriznáva. Bojí sa, že sa stane zraniteľnou a dopadne ako všetky ženy, ktorých manžel opustil s dieťaťom.

Tu v jeho izbe, vedľa jeho postele niečo začujem. Prichádza to z môjho vnútra a je to fňukot. Je to strach, že to, čo mi bolo dané, nebude večne. Je to zvuk všetkých tých nešťastných ľúbostných príbehov, ktoré som nikdy nechcela počúvať. Teraz to znie akoby som ich všetky mala v sebe. No ešte sa môžem zachrániť.

Keď ho spoznám, uvedomím si, že sa musím vrátiť nazad na Kronos. Nie zato, že by mi odrazu bolo jedno, či žijem, alebo umriem. Skôr zato, že problém mi zobrali z rúk. Nejde iba o Esajasa. Alebo o mňa samu. Alebo o mechanika. Ani nie o to, čo je medzi nami. Je to o čosi viac. Možno je to láska.
Pri riešení prípadu niekoľko ľudí umiera, čím sa situácia stáva viac záhadnejšou a pre Smillu veľmi nebezpečnou. Pri vraždách sa objavuje jej meno.
Postupne sa zoznamujeme so skupinkou ľudí, ktorí majú niečo spoločné. Obe plavby pri ktorých umreli ľudia. Od kriminálneho vyšetrovateľa sa dozvedá, že sú dokonca zaplatení do obchodu s narkotikami. Vďaka pomoci mechanika, ktorý ju zoznámi s majiteľom lodiarskej spoločnosti, ktorá plavby menežovala, dostáva sa na palubu ďalšej plavby ako stevardka. Začína byť podozrivá a dokonca sa ju pokúsia viac krát zabiť. Jej dravosť jej nedovolí si to brať príliš osobne, je jej vlastne jedno, či ju zabijú alebo nie, v každom prípade, dĺži to Esajasovi. Ale pri spomienke na mechanika, predsa len trošku mení názor.

Ak sa niekto zaujíma o smrť, bolo by mu na úžitok, keby sa pozrel na mňa. Zložila som si všetky obväzy. Na kolenných zhyboch nemám kožu. Medzi bedrovými kosťami sa tiahne široký žlto modrý pás krvi, čo sa zrazila pod kožou, kde ma zasiahlo Jakkelsenovo kladivo. Na oboch dlaniach mám otvorené rany, čo mokvajú a nechcú sa zahojiť. Na krku mám hrču vo veľkosti vajca a škvrnu, kde koža praskla a zošúverila sa. A to som ešte nebola taká skromná, že som si nevyzliekla biele ponožky, takže nevidieť opuchnutý členok, takisto ako nespomínam ostatné modriny alebo ustavične sa vracajúce búšenie po popálenine.
Schudla som. Priam som vyziabla. Primálo spánku, oči zapadli hlboko do lebky. Napriek tomu sa usmievam na cudzinku v zrkadle. Pri rozdeľovaní šťastia a nešťastia životom nepanuje jednoduchá matematika, nijaký bežný rozdeľovník. Na palube Kronosu sa nachádza jeden z mála ľudí na svete, pre ktorých sa oplatí udržať sa pri živote.

Keď Smilla uvidí, že aj mechanik prichádza na palubu, nevie, čo si má o tom myslieť. Bohužiaľ aj on bol zapletený do tejto novej plavby. A to už Smilla vie, že ho má predsa len rada.
Na prvý pohľad sa zdá, že ide tú o ďalší výmenný obchod s narkotikami, ale prípad sa otočí o 180 stupňov, keď sa vlastne dozvieme, že táto plavba je plavba kvôli meteoritu, ktorý mal obsahovať drahé neznáme kamene, čo bola verzia Petra. V skutočnosti sa tam nachádzal polárny červ, ktorý spôsoboval neuveriteľne rýchlu smrť. Sprvu sa objavoval len u morských živočíchoch, ale jeho rozmnožovanie a prežívanie trvalo dlhú dobu.
Člen posádky Seidenfaden zaregistroval aj jeho mutáciu na ľudské pokolenie a to bola vlastne aj príčina smrti Esajasovho otca, ktorý bol infikovaný pri ich plavbe.
Ku koncu sa dozvedáme, že Esajas bol pri plavbe s otcom a podarilo sa mu získať kazetu s dôkazovou nahrávkou. Ale ako to bolo s jeho smrťou? Poznáme páchateľa, ďalšieho drogového dílera Tøva, ale nevieme, či hol chcel naozaj zabiť, alebo len od neho potreboval tú nahrávku. V každom prípade, Esajas skočil zo strechy kvôli nemu.
Keď čítate poslednú stránku, máte dojem, že to ostane nedopovedané. Príbeh sa nekončí s jasným ortieľom, príbeh je nedopovedaný.

Rozprávaj nám, prídu za mnou a budú ma prosiť. Aby sme pochopili a mohli to uzavrieť. Mýli sa však. Uzavrieť môžete len to, čomu nerozumiete. Rozhodnutie ostane otvorené.
Toto sú posledné slová Smillinho príbehu. Lenže kniha obsahuje aj niečo naviac. To čo z nej robí vysoko nadpriemerné čítanie, nie je len pútavá zápletka, ale jazyk spôsob písania, ktorý bol použitý. Svojim chaotickým vysvetľovaním a preskakovaním tém vôbec nenarušoval plynule čítanie. Smilla sa stala našou známou, srdcu blízkou osobou, ktorú ani nemožno ľutovať, pretože hoci nie vždy musíme chápať jej činy, ale vieme, z čoho jej konania sú také, aké sú.
Okrem toho, toto severské dielo nám dáva možnosť nahliadnuť do krajiny prostredníctvom opisov, nielen krajiny, ale aj do zákutí skutočného života v tejto krajine.
Kritika zhodnotila román Cit Slečny Smilly pre sneh (1992) ako vydarené skĺbenie strhujúceho trilerového príbehu s prvkami sci-fi, odohrávajúceho sa v nepredstaviteľne depresívnej atmosfére, a intelektuálnej náročnosti. Je veľkou ľadovou metaforou na život. Objavujú sa v ňom kryštáliky „protivenstiev“ o Grónčanoch a Dánoch. O rodičoch a deťoch. O milencoch a osamelých.

Menej známa je filmová verzia Hoegovho diela, v českom preklade vyšla pod názvom Stopy v snehu. V interview, ktoré autor knihy poskytol potom, čo videl sfilmovanú verziu, sa vyznáva aj zo spôsobu, ako Smillu stvoril. Bol to vraj jediný príbeh, ktorý napísal na základe sna, respektíve dvoch snov. Viac ako vizuálne sa v ňom teda Smilla zobúdzala ako hlas. Hoeg sa nepokúšal dať Smille podobu obrazovú, predovšetkým sa cítil byť očarený slovami (každopádne sa mu tak dokonale darí očariť čitateľa).

Záver

Tento román si získal ticho ale o to veľmi intenzívne srdcia všetkých tých, ktorý ho čítali. Príbeh je plný prekvapení a nečakaných zvratov, ktoré vám nedovolia knihu pustiť z rúk a príbeh slečny Smilly vám ostane v hlave ešte niekoľko mesiacov po prečítaní.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Peter Hoeg: Cit slečny Smilly pre sneh