Rudolf Jašík: Námestie svätej Alžbety
Kompozícia: 15 kapitol Žáner: román Literárne obdobie: slovenská literatúra po roku 1945 Motto: Láska je nesmrteľná. Neumiera. Len ide do hrobu. Kedy a kde sa odohráva dej: v roku 1941 na periférií „mesta pod viničným vrchom“ (Nitra)
Námestie svätaj Alžbety je protivojnový román, ktorý odsudzuje vojnu a jej následky na tragickom príbehu lásky dvoch mladých ľudí. Autor si z histórie 2. svetovej vojny vyberá tzv. židovskú otázku a jej tragické riešenie vo vojnovej Slovenskej republike. Na osudoch ľudí z mesta Nitra zachytáva príchod nemeckých vojakov do mesta, aktivity funkcionárov HSĽS, odlíšenie židov od všetkých nosením žltej Dávidovej hviezdy, prvé vraždy židovských obyvateľov, samovraždy zo strachu pred budúcnosťou či pred výčitkami svedomia, zneužívanie úradnej moci, ponemčovanie obyvateľov, arizáciu židovského majetku, povzbudzovanie úplatkárstva, zbedačovanie sociálne slabších vrstiev, ale aj nepriamy náznak formovanie protifašistického odboja (Maguš)
Autor ukazuje mestečko so všetkými sociálnymi vrstvami, od najbiednejších po najbohatších- bohatí židovský majitelia obchodov, drobní židovskí a nežidovskí remeselníci, chudobní ľudia vyhľadávajúci príležitostné práce, malomestská spodina-prostitútky a ich pasáci, zlodeji a podvodníci. Veľmi realisticky vyznieva rozčlenenie židovského obyvateľstva podľa majetku. Bohatí, ako napr. Helderovci, sa spoliehajú, že za peniaze si kúpia úradníkov, ktorí im pomôžu pri úteku a ochrane zvyšku majetku. Vidieť tu aj mladých židov a deti, ktorí nechápu svet, v ktorom sa ocitli. Autor zachytí absurdnosť doby v detskej otázke malého Róberta Weimanna, ktorý sa s túžbou v hlase pýta, či aj židov pustia do cirkusu, ktorý prišiel do mesta. Román podáva postavy a postavičky z radov gardistov a funkcionárov ľudovej strany. Napr. funkcionár Hasa sa sám bojí toho čo hlása, zašpiní si ruky i česť natoľko, že po strieľaní do židov na stanici, spácha samovraždu. Ďalej nebetpečného karieristu holiča Flórika, ktorý neváha zavesiť živnosť na kliniec a stať sa politikom. Román je viac pychologický než spoločenský, má lyrizujúci charakter, v celom diele autor využíva prostriedky lyriky. Veľmi výrazným zankom románu je rozprávač, ktorý vstupuje do pásma postáv, radí svojej postave a komunikuje s ňou. Román sa volá podľa námestie, kde stojí kostol svätej Alžbety, pod jeho vežou sa dvaja mladi ľudia stretávali. Autor lásku zbožštuje a venuje jej veľa priestoru v úvahách. Román nesie znaky socialistického realizmu, napr. zidealizovaná postava obuvníka Maguša-komunistu, ktorý je na námestí veľmi obľúbený, vie si so všetkým poradiť a je zapletený do ilegálnej činnosti. ľudia sa výrazne delia na chudobných a bohatých. Mladý igor je proletár, ktorý sa politicky uvedomuje cez tragédiu v rodine (zomrela mu matka) a hlavne v láske ( zastrelenie dievčiny fašistmi).
Rudolf Jašík bol rodeným umelcom. Neuspokojoval sa však s danosťou svojho telentu. Sústavne študoval, mal široké literárne vzdelanie, rozhľad v domácej i svetovej literatúre. Rudolf Jašík celým svojím dielom vášnivo odhaľuje zločinnosť fašizmu.
Kompozícia: Román sa skladá z 15 kapitol so samostatným názvom. 1.kaitola-Žltý Dodo-veľmi dynamická kapitola, bez spomalení. Igor stretne Žltého Doda, ktorý ho zavedie do hastinca, kde sa po prvýkrát stretáva s podsvetím 2.kapitola-V štíhlej múdrej veži-Igor prichádza neskoro do veže a nachádza tu plačúcu Evu, ktorá musí od toho okamžiku nosiť žltú hviezdu 3.kapitola-Hviezda-zoznamuje nás s Igorovou chorou matkou, Igor pracuje v holičstve u Flórika, ktorý v ten deň vyvesí nápis, že neholí židov. 4.kapitola-Nosič bez čísla-Igor si privyrába ako nosič, nesie kufor rozmaznanej vdove, ktorá s ním strávi noc, Eva plače vo veži, že sa nedočkala Igora 5.kapitola-Samko a Maxi-Samko,Evin otec a Maxi čakajú na Igora, aby im pomohol rozvážať uhlie. Prvé stretnutie s Nemcami 6.kapitola-Nesvätý Ján krstiteľ-Rozhovor s Igorovou matkou o Eve. Úvahy o láske. Rozhovor s obuvníkom Magušom o židoch a o rovnosti ľudí. 7.kapitola-Bratia a sestra-Flórik prichádza na skretariít HSĽS
8.kapitola-Božie oko-žltý Dodo udá svojho priateľa za sto korún preto, lebo nemal pred domom žltú hviezdu. Za udavčské peniaze smutne pije v krčme. 9.kapitola-Černokňažník-Igor si chce požičať peniaze od Evinho otca na záchranu Evi, on mu ich neposkytne, tak si Evu berie k sebe domov. 10.kapitola-Slávnosť pobožných študentov-Igorova matka umiera, napadnutie Maxiho študentmi, za to, žeje žid 11.kapitola-Námestie svätej Alžbety-Maxi Samkovi predá povoz, a takmer celú sumu odovzdá peniaze Iogorovi, aby mohol zachrániť Evu. Kňaz už odmieta urobiť takú riskantnú vec. nemci organizujú prvé zajatie židov. Odvlečú Evu 12.kapitola-Noc-Igor uteká na miesto, kde sú odvlečení židia. Nemôžu od strachu spať. Ráno nájdu žida s prerezanými žilami. Nevydržal ten tlak. 13.kapitola-Deň-Nemecký dôstojník priláka na maškrty židovské chlapča a potom ho bez milosti zastrelí.Eva ide po dieťa s postrelenou hlávkou, aby ho dala preč z očí omdletej matky, zastrelia aj ju. haso spácha samovraždu. 14.kapitola-Posledná večera-Samko ťažko nesie smrť svojej dcéry, Spolu s manželkou a synom zjedia otrávenú večeru strichninom. Vyhli sa ceste, ktorá bola už pre idov pripravená. 15.kapitola-Milenec s tvárou satana-igor si vystriehne Flórika a zabije ho. Chce sa vrhnúť do rieky, ale prichytí ho pri tom Maxi. Odvádza ho preč. Postavy: Igor Hamar: 18-ročný chlapec,polosirota, biedou vytrhnutý z lavíc gymnázia a prinútaný tvrdo pracovať. „Priblížil sa dnu spoločnosti, ale nezakotvil v ňom.“Stará sa o veĺmi chorú matku, ktorá neskôr zomiera.Miluje Evu s ktorou sa poznajú už odmalička. Každý večer sa sňou tajne stretáva v kostole so štíhlou vežou na námestí. V Eve nevidel ženu. Nahrádza mu priateľa, ktorému sa možno vyžalovať, s ktorým sa možno podeliť o radosti i strasti. Nahrádzala mu rodičovský príbytok.“Bez Evi by bolo mesto pustatinou a život ničím.“ Jeho postava sa dynamicky menila počas vývoja deja. Spočiatku to bolo osemnásťročné dieťa, ktoré si spríchodom Nemcov nerobí starosti. Neskôr človek, ktorý sa na život pozerá pesimisticky, zobral mu totiž mladosť a ilúzie. A napokon vykonávateľ spravodlivosti, ktorý vraždí bez pocitu viny.
Eva Weimannová:Je židovka, dcéra Sama Weimanna. Celým srdcom miluje Igora. Od príchodu Nemcov je nešťastná a utrápená. Vycítila, že židov čaká smrť. Ale je poddajná a berie život tak, ako ide.V závere románu je zavraždená fašistami, aj keď za cenu svojho života chce ukryť zavraždeného chlapca, zhodou okolností tiež fašistami, pred zrakom jeho matky.
Samuel Weimann: Cíti a koná v duchu filozofie rezignácie. So spoločníkom Maxim mali povoznícku „firmu“ Bol veľmi poriadny človek, vždy uhladený, nosil kaftan až po päty. Poddajný, uvedomoval si, že sú odsúdení na zánik, no nerozprával o tom, pracoval do poslednej chvíle. Maximilián Schlesinger-Maxi: Žid, ktorý po príchode nemcov do mesta rezignoval. Na protest si hviezdu prišil na zadnú stranu kabáta, utápal sa v alkohole, viedol monológy o konci Židov. Prestal pracovať, starať sa o seba, nebol schopný urobiť nič radikálne, iba čakal. „ Už som zomrel a pán Hitler ma už zabiť nemôže.“ Jozef Maguš: Je obľúbený obuvník, optimista a vtipkár. Správa sa v duchu komunistickej filozofie, veril, že „Hitler si vyláme zuby na Rusku“ a že príde záchrana. On vnukne Igorovi myšlienku, aby sa Eva dala prekrstiť , aby ušli k jeho bratovi do hôr. V závere zachráni igora pred nezmyselnou samovraždou. Žltý Dodo: Je to medzník medzi svetom fašistov a obyvateľom námestia. Rád hýri a má rád bezstarostný život. Pod vidinou peňazí sa stáva fašistickým prisluhovačom-má spisovať Židov, ktorý nenosia hviezdy.
Ján Fklórik: Je nebezpečný karierista a vrah. Tzv. typický výtvor režimu. Pod vplyvom bohatstva sa rozhodne nenávidieť židov a odchádza pracovať na sekretariát HSĽS. Pochopil v čom spočíva „židovská otázka“ a ako z nej tajomník bahoatne. Stáva sa z neho posol smrti. V závere románu zomiera rukou Igora. Haso: Zástupca tajomníka. Židov nenávidí, nejde mu však o peniaze, úplne podľahol ideológií fašizmu. Keď odvádzajú židov, uvedomí si, že i on je súčasťou davu, ktorí majú fašisti v moci. Spách samovraždu. Dej: Igor čaká pred kinom na kamaráta z detstva ( Žltý Dodo), s ktorým sa dávno nevidel. Žltý Dodo ho zoberie do krčmy avšak jeho spôsob chovania je odlišný. On už akosi zabudol, že pochádza tiež z Námestia svätej Alžbety. Krčma je plná ľahkých dievčat a Igor, ktorý tam spôsobí roztržku (povie potenciálnemu zákazníkovi, že prostitútka je nakazená) odtiaľ uteká. Je večer a on sa ponáhľa do šikmej veže na stretnutie s Evou, na ktoré skoro zabudol. Eva je v ten večer iná - je preľaknutá, zamĺknutá, vystrašená. Mestečko totiž obsadili fašisti a židia musia nosiť hviezdy. Ján Flórik - holič, predáva svoje holičstvo. Ešte predtým tam však vivesí tabuľu, „ Židov neholím a ani nestrihám". Chce si prilepšiť a tuší, že dosiahne bohatstvo ak bude poslušný ideológií fašizmu. Odchádza pracovať na okresný sekretariát HSĽS. Ide za vidinou zisku a nesmierneho bohatstva.
Igor sa živí príležitostnými prácami. Je totiž polosirota a jeho matka je veľmi chorá. Na železnici robí nosiča. Dostáva prácu odniesť bohatej paničke kufre do jej domu v prepychovej štvrti. Táto ho u seba zdrží a zvedie. Igor stráca svoju nevinnosť.
Samko a Maxi sú dlhoroční spoločníci. Sú Židia a Maxi s príchodom Nemcov úplne rezignuje - len pije, povaľuje sa a narieka. Samko sa správa opačne, je pokorný, snaží sa pracovať ako dovtedy a nemyslieť na budúcnosť. Obaja však vedia, čo židov čaká. Majú povoznícku „firmu“. Igor sa rozhodne, že chce žiť s Evou a pýta ju od jej rodičov. Tí s tým veľmi nesúhlasia. Eva sa k Igorovi presťahuje. Žijú spolu, avšak k úplnému šťastiu im čosi chýba. Pocit slobody, pocit istej budúcnosti, pocit bezpečia.
Obuvník Maguš poradí Igorovi, aby dal Evu prekrstiť. Farár však za to pýta veľa peňazí, ktoré Igor nemá. Samko, Evin otec, mu ich dať odmietne a bohatá panička Erna taktiež. Neznesie totiž predstavu, že iným by mala pomôcť ku šťastiu, keď ona sama šťastná nie je. Teraz je vdova, v mladosti bola prinútená vydať sa za starého žida, ktorý už zomrel. Keby jej Igor nepovedal o Eve, ich láske a o tom, načo tie peniaze chce, dala by mu ich. Peňazí mala dosť. Igor je ochotný urobiť všetko - ukradol aj náhrdelník vystavený vo výklade zlatníctva, avšak ten bol len zo sádry. Keď Igor konečne peniaze získa - od Maxiho, ktorý predá Samkovi svoj podiel v spoločnosti (kone), je už neskoro. Farár krst odmietne, nechce totiž prísť o krk, už sú príliš nebezpečné časy.
A tak Maguš poradí Igorovi radikálnejšie riešenie: nech utečú s Evou k jeho bratovi do hôr, tam sa nikto nebude zaujímať o to, či je Eva židovka alebo nie. Igorova mama medzičasom zomrela a tak ho už doma nič nedrží. Chce byť s Evou a nebáť sa zajtrajška. Zatiaľ sa Flórik vo svojej kancelárii zabýval. Rýchlo pochopil zvyky a obyčaje, ktoré tam vládli a prisľúbil bohatej židovskej rodine pomoc. Rozumel si vynikajúco aj s tajomníkom. Tajomník si dá zavolať Žltého Doda a ponúkne mu spoluprácu (myslel si, že to on ukradol ten náhrdelník): dostane notes a má po uliciach spisovať Židov, ktorí nie sú označení hviezdou. Žltý Dodo na zoznam napíše aj svojho kamaráta, jediného žida, ktorého videl skutočne bez hviezdy. Čoskoro však pochopí, čo od neho tajomník chce. Nepotrebuje totiž „malé ryby". A tak Dodo na zoznam postupne spíše všetkých bohatých židov, ktorých pozná, i tých, ktorých mu nadiktuje tajomník.
Deň pred uskutočnením plánu Igora a Evy o útek, sa v meste čosi stalo. Fašisti spolu s ochotnými dobrovoľníkmi chodia od domu k tomu a odvádzajú ľudí napísaných v zozname preč. Igor prichádza domov, dom však nájde prázdny. Susedy mu povedia, že jeho milovanú Evu odviedol Flórik. Nachádza ju medzi masou židov obkľúčených fašistami so zbraňami. Navzájom si kývajú, avšak viac urobiť nemôžu. Evu a ostatných odvedú do školy, kde ich nechajú prenocovať. Po dedine sa rozpráva, že ich pošlú vlakom pracovať do koncentračných táborov. Ráno sa táto hrozba naplní. Židov odvážajú k vlaku a kým fašisti obedujú a židia sedia na lúke, vymyslí si veliteľ fašistov jednu krutú „zábavku". Dá si zavolať maličkého židovského chlapčeka a ponúkne ho pomarančom a čokoládou zo svojho obeda. Keď chlapček odchádza, dostávajú fašisti povel strieľať … a mŕtve telíčko klesá k zemi. Chlapcova matka zamdlie a Eva so susedom sa v návale ľudskosti rozhodnú, že chlapčekovo telo musia niekde odniesť, kým sa jeho matka preberie, pretože pohľad na mŕtve dieťa s vnútornosťami je strašný. Avšak pri tomto ich čine sú aj oni zastrelení fašistami.
Flórik, ktorý prisľúbil pomoc kožušníkovej rodine zinkasuje za „záchranu" peniaze, ale namiesto prepašovania ich cez hranice, trojčlennú židovskú rodinu v lese zabije a zakope. Vezme im zbytok majetku a nasťahuje sa do ich domu. Na rozdiel od neho zástupca tajomníka Haso po udalosti na železnici spácha samovraždu – nechce byť súčasťou diania.
V kapitole pod názvom „Posledná večera" sa so životom rozlúči i Samko so zvyškom rodiny. Weimannovci odchádzajú dobrovoľne, pomáha im jed ( strichnin) nasypaný do fazuľovej polievky. Najprv sa „navečeria" malý syn, potom manželka a keď ich Samko obidvoch pekne poukladá, zje svoju „poslednú večeru" aj on. Z Igora sa stane telo bez duše. Už nie je schopný žiť, rozmýšľať, už nie je schopný vôbec ničoho. Vymyslí plán pomsty. Vystriehne si chvíľu kedy Flórik prichádza domov a zabije ho. Potom chce spáchať samovraždu, avšak pre týmto hrozným činom ho zachraňuje Maguš, ktorý práve roznáša komunistické letáky a hovorí Igorovi, že Nemci budú porazení. Maguš zachráni Igora pred nezmyselnou smrťou.
„Hádam by tam už nemal sedieť? Ale sedí a nemá už tvár satana. Stratil ju. Tvár má smutnú a unavenú. Nepociťuje radosť, ani uspokojenie. Do duše nevracia sa mier. Je v nej prázdnota a nič viac. Preto je smutný, preto unavený. A ona neprichádza, nevstáva, nedvíha zem, čo ju kryje. … Vec si zabil, osemnásťročný, vec s holou hlavou, a preto nemáš mier v duši. Ty to vieš a si smutný. Ale keby si bol toho draka zabil, čo ľudí na veci premieňa, mala by tvoja duša pokoj." (Jašík, R.: Námestie svätej Alžbety, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1962, str. 232).
Myšlienka, ktorá sa mi veľmi páčila je motto celého diela: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ide do hrobu. Len ide do hrobu. Neumiera. To iba myšlienky tlejú a ostáva z nich popol. A spomienky.“ ( Jašík, R.: Námestie svätej Alžbety, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1962, str. 209).
Zdroje:
Rudolf Jašík- Námestie svätej Alžbety, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1962 - Caltíková Milada-Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry, ENIGMA Nitra, Nitra 2000 -
|