Dominik Tatarka Prútené kreslá

Príbeh o láske a ľudskej sympatií rozpráva v Tatarkovom románe "Prútené kreslá" Bartolomej Slzička. Rozpráva ho na podnikovom zájazde, aby získal nových členov Spoločnosti milovníkov dobrej knihy. Bartolomej Slzička - Slováčik v Paríži, tesne po mníchovskom zapredaní a rozporcovaní republiky. Ubytoval sa v rodinnom penzióne medzinárodnou spoločnosťou. Penzión sa mu nepáčil, najmä jeho izba a nebol by ani ostal, keby nebol na schodoch uvidel mladú dámu. Hneď mu bola sympatická, nuž zostal. Večer ho domáci postavili pred tri dámy prítomné v penzionáte. Jednu si mal vybrať a ostatní malo podľa jeho voľby zistiť, odkiaľ pochádza. Všetky boli veľmi pekné. Bartolomej si vybral Danielu - dámu, pre ktorú zostal v penzionáte. Od toho večera boli takmer stále spolu. Daniela mu ukázala Paríž a pomohla mu vybaviť niektoré nevyhnutnosti spojené s pobytom. Koncom týždňa si Daniela zbalila veci a bez vysvetlenia odišla. Nik nevedel kam. Bartolomej sa túlal po uliciach a zašiel i do divadla. Bolo mu smutno. V divadle spoznal jednej herečke Danielu. Nebol si ale istý.
Ďalej Bartolomej rozpráva o svojom stretnutí s krajanmi vo Francúzsku:
"Tak veru, tak. Nevedel som, ale už viem: na svete sú krajania. Medzi nimi sa mi za ničím necnelo."
"Človeku stačí chvíľu zostať v cudzine, aby sa v ňom krajanstvo prebudilo..."
Okolo Bartolomeja sa odvíja i iný príbeh. Začína mať opletačky s políciou, pre letáky, ktoré predkladal. Úradom sa stal podozrivým a tak sa už v duchu lúčil s Danielou, s Parížom. Je možné, že bude musieť odísť. Preto si už začal od Daniely odvykať. Ale nie veľmi sa mu to darí. Jeho vzťah k Daniele bol neobyčajný. Nebola to láska, ale bolo to viac ako sympatie.
"Daniela, povedzte, prečo som rád, prečo mi je tak dobre, že ste, že vôbec ste na svete."
"Myslieť na kohosi - to je všetko, Daniela. Iného potešenia na svete niet."
Dni ubiehali, blížili sa Vianoce. Domáci páni ako i všetci návštevníci mali, ako vždy, opustiť penzionát. Daniela odišla medzi prvými - k tete. Bartolomej si všimol, že za jeho stenou niekto býva - nejaká mladá dáma. Kým tu bola Daniela, všímal si len ju. Začal sa o to zaujímať a zistil, že tam býva Daniela. Celý čas tam bývala a mlčala. To budú Vianoce! Večer sa rozhodli stráviť spolu, i s Danielinou priateľkou.

Boli to pekné Vianoce.
"Láska nie je očarením dvoch pekných alebo vášnivých ľudí, ale rozhodnutím, prácou, dielom nie ani pekných, ani mladých ľudí, dokonca iba jedného a možno nepekného a nemladého človeka, ktorý chce byť milovaný a milovať.".