OBSAH DIELA:

Starý zákon je kanonické dielo židovského náboženstva tvorené knihami napísanými v hebrejčine, sčasti v armejčine. Jadrom Biblie je Päť kníh Mojžišových, po hebrejsky Tóra, po grécky Pentateuch. Starý zákon bol usporiadaný do kánonu koncom 1. storočia n.l.. Zaznamenáva dejiny ľudstva od jeho počiatku, príbeh o stvorení sveta Bohom, vrátane muža a ženy, dejiny Izraelského národa. Píše sa tu o rajskej záhrade Eden, kde mal človek možnosť žiť v úplnej harmónii s Bohom aj s prírodou. Človek však zlyhal a zhrešil proti Bohu tým, že jedol zo zakázaného ovocia. Starý zákon potom zaznamenáva, ako Boh spustil plán, ako priviesť strateného človeka naspäť k spaseniu a do konečnej rajskej záhrady, ktorou je nebo. Zvolil si Abraháma, muža, ktorý zasvätil svoj život nasledovaniu Boha. Abrahám sa mal stať tým, skrze ktorého prinesie na tento svet Krista, Mesiáša, aby sa stal naším Spasiteľom. Boh dal na istý čas Abrahámovým potomkom osobitný zákon, ktorý ich mal oddeliť od ostatných národov, ktoré žili navôkol. Takto mohol Boh ochraňovať Abrahámove potomstvo. Základnou časťou Starého zákona bolo desatoro prikázaní. Zvyšná časť starého zákona hovorí o pádoch človeka a o trestoch Božích. Miestami hovorí o poslušnosti človeka a o božích požehnaniach, ktoré vzišli z vernosti. Na konci Starého zákona nájdeme prísľuby o príchode Spasiteľa i toho, ktorý mal prísť pred ním, aby mu pripravil cestu.

JEDNOTLIVÉ ČASTI BIBLIE:

Genezis je grécko-latinský názov prvej knihy Pentateuchu. Toto je kniha pôvodu neba a zeme. V hebrejskej Biblii sa nazýva podľa prvých slov knihy Berešít = Na počiatku, lebo opisuje začiatky stvoriteľského diela (stvorenie sveta a prvého človeka) a začiatky vyvoleného Božieho ľudu (rozprávanie o patriarchoch). Štruktúra knihy je dosť jednotná. Čo do vonkajšej formy je materiál knihy usporiadaný do desiatich télodót = pôvod, pokolenie, potomstvo, rodopis, z ktorých päť poukazuje na negatívnu stránku a skazonosný vplyv Adamových synov a päť na pozitívne vlastnosti a spásonosné poslanie Izraelových synov. Po opise pôvodu neba a zeme hovorí o zemskom raji Edene, o Adamovom vyvolení a o jeho neposlušnosti voči Božiemu zákonu zneužitím života a moci. Rodopisu spravodlivého Noema, v ktorom sa cez potopu zachránilo ľudské pokolenie pred záhubou, zodpovedá rodopis Abrahámovho syna Izáka, v ktorom budú požehnané všetky budúce ľudské pokolenia. Podľa obsahu možno Genezis rozdeliť takto:

I. Predhistória – 1.) stvorenie sveta a človeka, 2.) začiatky ľudstva a prvý hriech, 3.) Kainovi a Setoví potomkovia, 4.) Potopa a Noe, 5.) Od Noema po Abraháma.
II. Obdobie patriarchov – 1.) Abrahám, 2.) Izák, 3.) Jakub, 4.) Jakubovi synovia: Júda a Jozef.
V prvých jedenástich hlavách Genézy sú spracované staré tradície Izraela a okolitých národov starovekého Blízkeho východu o prehistórii ľudstva a o predhistórii vyvoleného národa. Inšpirovaní pisatelia, ktorý zostavili a zredigovali rozprávania prvých hláv Genézy, prepracovali jestvujúce literárne pramene v duchu a vo funkcií tradícií svojho ľudu. Preto sa biblický opis stvorenia a potopy podstatne líši od podobných udalostí v staroorientálnych náboženských tradíciách. Podľa Biblie jedine Boh existuje pred akýmkoľvek iným bytím a stvoril, čiže z ničoho vytvoril všetko, čo jestvuje na zemi a vo vesmíre. V prvej časti Genézy sa opisujú počiatky ľudského pokolenia a vyvoleného národa. Na konkrétnych osobách sa tu ukazuje, ako Boh povolal ľudí k spáse, ako ľudia Božiu ponuku spásy odmietli, a tak sa čím ďalej tým viac rútili do záhuby. I keď sa Genezis zaraďuje medzi historické knihy Starého zákona, alebo sa považuje za ich úvod, ona nie je dejepisom v modernom zmysle slova, ale prvou fázou dejín spásy. Nejde tu teda o historické, ale o eminentne náboženské dielo. Boh, ktorý inšpiroval autorov knihy Genezis, nechcel nám podať v presných detailoch informáciu o vzniku sveta a človeka, ani nás nechcel poučiť o exaktnom priebehu histórie patriarchov. Boh chcel opísanými udalosťami v prvom rade poukázať na svoju ponuku spásy a ako nezodpovedne na ňu zareagoval človek. Tým chcel jasne ukázať, že sa rozhodol aj pre hriešnikov, aby boli nositeľmi a prostredníkmi požehnania a spásy.

Kniha Genezis je bohatá na témy a predobrazy, ktoré sa opakujú aj v iných textoch Biblie a ktoré sa stali predmetom neskorších úvah tak židovskej, ako aj kresťanskej tradície. Kniha sa začína rozprávaním o stvorení sveta, ktoré ospevujú žalmy a spomína ho Izaiášovo proroctvo. Adamovo správanie v záhrade Eden sa v Pavlových listoch porovnáva s úlohou Krista. Ďalšími predobrazmi Ježiša Krista sú Ábel, Izák a Melchizedech. Potopa sveta sa v Novom zákone stáva predobrazom kresťanského krstu. Bohatstvo biblických tém a postáv, ktoré pred nami defilujú v prvej knihe Biblie, je dôvodom, pre ktorý sa veriaci všetkých čias k nej ustavične vracajú, aby sa opätovne presvedčili o dobrote, milosrdenstve a láske Boha voči ľuďom, ktorý aj v dnešných časoch všetko riadi len na dobré, pre šťastie a pre spásu človeka.