Vyslobodenie z Egypta bol epochálny zvrat, keď Izrael začal existovať ako osobitný národ. Exodus bol pre Izrael výnimočným obdobím, v ktorom vlastnou skúsenosťou nadobudol poznanie o pravom Bohu, o jeho priamych zásahoch do dejín izraelského národa a o jeho dobrote a láske k nemu. Ale všetky tieto životné skúšky a ťažkosti slúžili postupnému dozrievaniu Izraela vo viere v Boha. Izrael pochopil, že Boh zasiahol do jeho dejín, že vypočul náreky ľudu počas útlaku v Egypte, že dokázal zlomiť odpor Egypťaňov a vyslobodiť ho z otroctva.

Levitikus je grécko-latinský názov tretej knihy Pentateuchu. Je odvodený z toho, že sa v nej uvádzajú predpisy o bohoslužbe a kňazoch z kmeňa Léviho, vyvoleného pre bohoslužbu. Levitikus je zbierka starších i novších zákonov a predpisov. Mnohé z nich pochádzajú ešte z čias putovania Izraelitov na púšti a zachovali s v tradícii a praxi kňazov. Kniha je však dielom viacerých redaktorov, ktorí v priebehu stáročí prispôsobovali zákony, liturgické obrady a sviatky okolnostiam a potrebám času. Knihu možno rozdeliť na tieto časti:
I. Tóra obiet: zákona o obetách a obradoch pri nich
A) Zákony o obetách pre ľud
B) Zákony o obetách pre kňazov
II. Zákony o ustanovení kňazov
III. Tóra čistoty: predpisy o zákonnej (levitskej) čistote
IV. Rituál výročného Dňa zmierení
V. Kódex (tóra) svätosti: zákon o svätosti
VI. Dodatok: predpisy o sľuboch a desiatkoch

Numeri je latinský názov štvrtej knihy Pentateuchu, ktorý dostala preto, že sa v nej dvakrát spomína sčítanie Izraelitov. V hebrejskej Biblii sa táto kniha nazýva Bernidbar, lebo podáva veľmi živý opis udalostí z putovania Izraelitov po púšti od vrchu Sinaj až po hranice zasľúbenej zeme. Kniha Numeri pokračuje v opise udalostí na ceste Izraelitov z egyptského otroctva na slobodu, ktorý sa začal v Knihe Exodus a prerušila ho Kniha Levitikus. Podáva informácie o organizácii vyvoleného ľudu a jeho výchove k samo-statnému náboženskému a občianskemu životu. Poukazuje na spasiteľné skutky a zásahy, ktoré vykonal Boh prostredníctvom Mojžiša v počiatočných dejinách Izraela, ale aj na zúfalý zápas ľudu s ťažkosťami života na púšti. Tento tvrdý životný zápas často viedol k vzbure proti Mojžišovi a proti samému Bohu. Kniha Numeri opisuje Boží ľud v jeho plnej ľudskej realite, teda s prejavmi jeho dôvery i nevery, hrdinstva i slabosti, šľachetnosti i zloby. Štruktúra spisu je vymedzená zemepisným rámcom opísaných udalostí, ktoré sa odohrali počas putovania Izraelitov na púšti. Sinaj, Kádeš a Moabské stepi sú tri hlavné míľniky na tejto ceste. Kniha sa delí na:
I. Príprava na odchod spod vrchu Sinaj:
A) Sčítanie a organizácia ľudu
B) Čistota tábora a ľudu
C) Kultová príprava na odchod od vrchu Sinaj
II. Cesta od vrchu Sinaj k Jordánu:
A) Príhody počas cesty po púšti
1. Odchod od vrchu Sinaj
2. Vzbura ľudu v Tabere, Mojžiš a sedemdesiat starších
3. Áron a Mária sa priečia Mojžišovi
4. Výskumná cesta vyzvedačov do Kanaánu
5. Nová vzbura ľudu
B) Rôzne kultovorituálne ustanovenia
C) Cesta do Kádeša až k Moabským stepiam
III. Udalosti na Moabských stepiach
A) Modloslužba Izraelitov
Ústrednou témou knihy je pojem Izraelská pospolitosť na pochode do zasľúbenej zeme. Je to pospolitosť, ktorá pochádza od patriarchov a ktorá – vyslobodená z egyptského otroctva – uzavrela zmluvu so svojím Bohom na Sinaji a dostala od neho zákony, ktoré mali od toho času riadiť celú jej existenciu.