Viktor Hugo: Chrám matky božej v Paríži
Názov diela: Chrám Matky Božej v Paríži Autor: Victor Hugo
Žáner: historický román Literárny druh: epika Kopozicia: 1 diel-5 kníh, 2diel-6 kníh Hlavná dejová línia: dej okolo Quasimoda,, Frolla a Esmeraldy Hlavný kompozičný prvok: opisy Miesto deja: Dej sa odohráva v stredovekom Paríži, v jeho uličkách Zaradenie: romantizmus Čas: Dej sa odohráva v 15. storočí, roku 1482
Spoločenske vrstvy: spodina - žobráci, tuláci; stredná vrstva – mešťania šľachta –Laliana, Phoebus
Postavy: Quasimodo : škaredé, ryšavé, krivonohé, hrbaté stvorenie, ktorého sa ujal arcidiakon Claude Frollo, stal sa z neho zvonár v chráme Matky Božej, pri zvonení prišiel o sluch, napriek ohyzdnému vzhľadu je to človek so šľachetnou dušou, ktorý je schopný vykonať veľké činy, je citlivý, plachý Claude Frollo : je arcibiskupom oddaným vede, zaoberal sa dokonca i alchýmiou, hľadal kameň mudrcov, stará sa o svojho brata, ktorého nadovšetko miluje, všetko naruší láska k Esmeralde, Esmeralda : cigánska tanečnica, citlivá, plná mladosti a radosti zo života, temperamentná, prefíkaná, žije so svojou kozičkou Džali Phoebus Cháteaupers : urastený kapitán kráľovských oddielov, milovník žien, vzhľadom pekný, typický predstaviteľ zhýrenej šľachty, je samoľúby a sebecký človek plný ambícií, ktoré chce naplniť za každú cenu. bez ohľadu na to, že pri tom zraňuje veľa ľudí Johan Frollo : arcidiakonov brat, drzý študent, výsmeškár Pierre Gringoire : chudobný autor divadelnej hry, ktorý po svojom neúspechu takmer opustil denné svetlo Paríža, keď stál so slučkou na krku v jednej so štvrtí Paríža. Je prostriedkom na vyjadrenie autorových myšlienok.
Téma: nenaplnená láska troch mužov (Gringoire, Quasimodo, Claude Frollo) ku krásnej Esmeralde a jej neopätovaná láska ku Phoebovi
Idea: Sila lásky. Autor ukázal, aká silná láska môže byť. Jej sila taká nesmierna, že sa často mení na nenávisť; mnohokrát ľudia neváhajú pre lásku obetovať vlastný život.
Obsah: Dej sa začína hrou mladého spisovateľa, ktorá sa koná na počesť príchodu zahraničných vyslancov. Pozornosť divákov však upúta drzý študent a hra ostáva v ústraní. Hra postupne stráca všetkých divákov, ich pozornosť sa upriamila na voľbu Kráľa bláznov. Túto súťaž vyhráva Quasimodo, najdúch, ktorého sa ujal arcibiskup Claude Frollo. Hluchý zvonár Quasimodo sa však teší priazni davu. Smutný autor hry sa s prázdnymi vreckami sa teda poberá túlať sa po parížských uličkách. Tam uvidí prepad mladej dievčiny( Esmeraldy ), ktorú však zachráni Phobeus. Túla sa ďalej až sa dostáva medzi ozajstnú spodinu spoločnosti, kde ho chcú popraviť. Keďže úlohu, ktorú mu dajú dali žobrači, nesplní, život mu môže zachrániť len žena, ktorá by ho chcela za manžela. Na prekvapenie všetkých sa prihlásila pekná, mlada cigánka Esmeralda, dievčina, ktorá sa živí tancom a predvádzaním šibalských kúskov svojej kozičky Džali. Autor je teda zachránený, ale jeho manželstvo s Esmeraldou je iba formálne. Tá je totiž viazaná skutočnosťou, že ak príde o panenstvo, nepodarí sa jej nájsť svoju matku, ktorú od detstva nepozná a navyše je zaľúbená do Phoeba. Ten si žije život vyššej spoločnosti a je zasnúbený so svojou sesternicou i keď je to zasnúbenie umelo dohodnuté, je pre neho výhodné. Jedného dňa, keď je na návšteve u svojej snúbenice, dievčatá zbadajú tancovať na dvore Esmeraldu. Zapáči sa im ako tancuje a tak si ju dajú zavolať do izby. Keď však zbadajú, že je krajšia ako ony samy, zosmiešnia ju a pošlú preč. Phoebus sa za nou poberie a dohodnú si stretnutie. Esmeralda je Phoebovym návrhom priam nadšená a na schôdzku sa neuveriteľné teší. Je pripravená obetovať mu všetko. Claude Frollo o Esmeraldu tiež javí záujem. To on ju chcel uniesť, avšak Phobeus zmaril jeho plány. Keď odhalí ich schôdzku zúri. Prenajme si izbu vedľa ich hniezdočka lásky a Phoeba zavraždí. Esmeralda omdlie a preberá sa až na súde, kde sa pod ťarchou mučenia priznáva k vražde. Je odsúdená na smrť a uvrhnutá do väzenia. Tam za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje aby spolu ušli. Esmeralda odmieta a tak jej nezostavá nič iné, ako odvisnúť. Ako však kat plní svoju povinnosť, stáva sa čosi neočakávané. Esmeraldu spod šibenice zachraňuje Quasimodo a odvedie ju do chrámu, ktorý použije ako azyl, kde je v bezpečí.
Stará sa o ňu a stále viac ju ľúbi. Prepadol ju totiž on. Keď sa Claude Frollo dozvedá, čo sa s Esmeraldou stalo, zamieril do katedrály , kde narazí na rázny odpor Quasimoda. Zúrivý Frollo odchádza preč. Medzitým sa i žobrota dozvedá o Esmeraldinom osude a rozhodnú sa , že ju z katedrály oslobodia. Zaútočia teda na ňu no Quasimodo ju chráni zo všetkých síl. I napriek jeho úžasnej sile Esmeraldu dostanú. Nanešťastie je pri tom aj Frollo ktorý ju unáša. Znova sa je pýta, či s nim ujde. Esmeralda opäť odmieta. Vytrhne sa mu a uteká pred vojakmi, ktorí ju hľadajú. Zhodou okolností, vďaka talizmanu, spoznáva svoju matku, ktorá už dlhé roky oplakávala svoju dcérku zavretá vo veži. Esmeraldu schováva k sebe, keď sa na ňu pýtajú vojaci kryje ju. Život jej však nezachráni, pretože keď Esmeralda zbadá Phoeba, ktorému mastičkár zachránil život, bezhlavo sa vrhne za ním. Vojaci ju objavia a Esmeralda je popravená na šibenici. Jej matka zomiera v polo šialenstve z opätovnej straty dcéry. Popravu sleduje Phoebus z balkóna so svojou snúbenicou. Esmeralda to vidí a zomiera so sklamaním v duši. Quasimodo sa na popravu pozerá z výšky katedrály. Vie, že na príčine je jeho dobrodinec a zhodí ho. Frollo ten pád neprežije. Quasimodo stráca všetko čo miloval. Ľahne si k Esmeraldinmu telu a ostane tam. Jeho trápenie ukonči až smrť.
Pekné myšlienky: „No bodaj ťa, ty antikristov žiak! “ „Škoda, že ťa vlastná mať nezadusila vo svojom lone!!“ „Čo od mňa chce ten chruňo?“ „Pohľad na teba je slastnejší ako pohľad na Boha “
Záver : Victor Hugo vykreslil kontrastný obraz biedneho života ľudí v stredoveku, ich hrdinstvo i sebectvo a zákernosť aristokracie a cirkevných hodnostárov. Pre román je príznačná romantická harmónia kontrastov: Škaredý Quasimodo a prekrásna cigánka Esmeralda. Kontrastne je však zobrazený aj samotný Quasimodo. Človek s odporným zovňajškom, ktorý je však schopný vykonať krásne činy.
|