Homér: Ílias

Téma:. Zaoberá sa vojnou, ktorá vypukla údajne pre únos krásavice Heleny zo Sparty do Tróje. Na tento zločin odpovedal ponížený manžel Menelaos trestnou výpravou gréckych kmeňov. Básnik však neopisuje celých desať rokov bojov o Tróju, čiže Ílion, ale iba posledných 51 dní, ktoré dobyvateľom skomplikoval ich hlavný tromf v boji – takmer nezraniteľný hrdina Achilles. Nahnevaný, že mu vrchný veliteľ Agamemnón vzal obľúbenú zajatkyňu, bojkotuje akcie svojich spolubojovníkov. Až keď zahynie jeho najbližší priateľ Patroklos, opäť zasiahne do bojov a zabije Hektora, najudatnejšieho hrdinu Trójanov.

História básne: Je to najstarší zachovaný grécky epos (napísaný po 800 pr. n. l.). Jeho názov nachádzame po prvý raz u Herodota. Má 16 000 veršov, ktoré alexandrijskí filológovia rozdelili do 24 spevov a označili ich veľkými písmenami gréckej abecedy

Trója: Staroveké mesto v severozápadnej časti Malej Ázie, preslávené povesťami o trójskej vojne. Staroveký názov Tróje bol Ílion. Toto mesto objavil v roku 1871 amatérsky archeológ Schliemann.

Životopisné údaje:
Prvý známy grécky a európsky epický básnik žil asi v 9. až 8. st. pred n.l. O Homérovom živote sa nevie nič určité. Sedem gréckych miest sa škriepilo o to, ktoré z nich môže byť hrdé, že je jeho rodiskom. Od 18. storočia sa vo vedeckých a umeleckých kruhoch viedli ostré spory aj o samotnej básnikovej existencii. Pri všetkom úsilí sa doteraz nepodarilo nájsť definitívnu odpoveď na otázky o osobe Homéra ani o vzniku eposov Ílias a Odysseia, najstarších pamiatok európskeho písomníctva. Podľa starovekej tradície ich napísal slepý potulný básnik Homér. (V maloázijskej gréčtine homéros = slepý). Popierači Homérovej existencie tvrdia, že obidve rozsiahle básnické skladby sa zrodili z ľudovej epiky. Väčšina súčasných bádateľov uprednostňuje názor, že ľudová slovesnosť bola základom, no eposom samým musel dať konečnú podobu nejaký vynikajúci básnik, prípadne dvaja básnici. Pre starých Grékov bol Homér nielen obdivovaným epickým básnikom, ale až do konca antiky skutočným učiteľom národa, zdrojom inšpirácie pre umelcov i vedcov. Jeho diela slúžili nielen na štúdium literatúry, ale tiež ako prameň pre najstaršie dejiny, zemepis i národopis.
Napísané sú hexametrom v iónskom nárečí.
Môj názor: Ja som čítal prerozprávanú prozaickú formu Homérovej Ílias. Aj tak sa mi dej miestami zdal nezrozumiteľný, lebo v ňom vystupovalo veľa postáv a každá mala svoje meno. Tým vznikal menši chaos. Inak mal dej pointu a bol celkom zaujímavý. Podľa Homéra boli hrdinami Trójskej vojny len synovia kráľov a boh. Takto to určite nebolo. Podľa mňa sa nimi stali všetci muži, ktorí boli ochotní položiť život za svoju vlasť.

Trójska vojna: Vypukla keď mal mladý pastier Paris rozhodnúť, ktorá z troch bohýň Héry, Atény a Afrodity je najkrajšia. Paris si vybral Afroditu. Ona mu za to sľúbila lásku najkrajšej ženy Heleny. Tá bola ale vydatá za Meneláa. Paris ju preto uniesol. Týmto činnom sa začal niekoľkoročný konflikt medzi Achájcami (staroveký názov Grékov) a Trójanmi. V bojoch padol Achilles Paridovým šípom, ktorý ho zasiahol na jedinú zraniteľnú časť jeho tela a neskôr aj Parid sám. Vojnu nakoniec vyhrali Achájci. Údajne po Odysseovej lsti, keď sa pomocou dreveného koňa dostali do mesta. Pri tom im pomohla aj Helena ktorá signalizovala Odysseovi, kedy majú zaútočiť.

Homérovo rozprávanie sa končí Hektorovou smrťou, pretože on nemal rád povesti o Trójskom koňovi. Myslel si, že o osude Tróje rozhodla smrť Hektora.

Hlavné postavy a vedľajšie postavy:
Trójania: Paris: Syn trojského kráľa.
Hektor: Hlavný trójsky veliteľ. Syn trojského kráľa.
Priamos: Posledný trójsky kráľ.
Sarpédón: Diov syn.
Agénor: Syn trójskeho hrdinu.
Achájci: Meneláos: Brat Agamenóna. Manžel Heleny.
Agamemnón: mykénský kráľ, vrchný veliteľ achájcov.
Helena: Meneláosova a Paridova manželka
Achilleus: najväčší achájsky hrdina v trójskej vojne.
Nestór: Pylský kráľ, Najlepší Agamenónov radca.
Diomédés: Jeden s najstatočnejších Achájskych bojovníkov. Syn kráľa Argu.
Foiníx: Achilleov vychovávateľ.
Odysseue: Jeden s najslávnjších hrdinov Trójske vojny..
Patrokolos: Achilleov najlepší priateľ.
Nestór: Najväčší Agamemnónov poratca.
Bohovia: Zeus: Najvyšší grécky boh.
Héra: Manželka Zeusa.
Apollón: Syn Zeusa. Boh slnka a svetla. Ochranca života a neomylný strelec.
Arés: Boh vojny.
Athéna: Bohyňa múdrosti a ochrankyňa smelých Afrodita: Bohyňa lásky a krásy.
Hádés: Boh podsvetia.
Poseidón: Boh mora.
Thetis: Achileova matka.
Íris: Bohyňa dúhy.

Dej: Mor v tábore: Odohrá sa roztržka medzi Agamemnónom a Achillom. Kvôli Agamemnónovej vojnovej koristi, ktorou bola dcéra Apollónovho kňaza, tábor Achájcov zasiahli morové šípy a sužovali ich až kým ju nevydal späť. Agamemnón musel Apollóna poslúchnuť, pretože by prišiel o veľkú časť vojska. Namiesto nej si však vypýtal Achilleove najmilšie dievča. Tým si pohneval svojho najsilnejšieho muža.
Nestorova reč na sneme: Nestór na sneme navrhol, aby sa dvaja popredný muži achájskeho vojska uzmierili, lebo Trójske vojsko ich porazí. Achilles sa však na sneme s Agamemnónom pohádal. Achilleovi berú dievča: V tejto kapitole odvedú Achilleovi dievča a on sa stretne so svojou matkou a požiada ju aby išla na Olymp a požiadala Dia nech mu vráti dievča.

Návrat Chyrýsovej dcéry: V tejto kapitole odovzdajú kňazovi dievča a on za to urobí obeť bohovi Apollónovi.
Na Olympe: Achilleova matka Thetis na Olympe požiadala Zeusa, aby dal silu Trójanom poraziť Achájcov. Zeus súhlasil. Héra, ktorá bola na strane Achájcov, videla, že sa Zeus radí s Thetis. Uvedomila si, že Zeus opäť sľúbil Trójanom pomoc. A chcela sa uistiť, o čom sa s Thetis rozprával. Zeus sa rozzúril a vynadal Hére.
Skúška bojachtivosti: Zeus pomstil Achilla tak, že poslal Agamenónovi klamný sen, v ktorom mu povedal, že ak začne bojovať, tak vyhrá. Ráno Agamenón zvolal snem, na ktorom povedal všetkým o svojom sne. V tábore zatiaľ vypukol planý poplach, že sa ide domov. Avšak Odysseus vstal a všetkých presvedčil, aký by bol nezmysel teraz utekať z boja. Achájci sa začali pripravovať na boj.
Trójania: Trójania a ich spojenci sa pripravili na domobranu.

Paris: Ešte pred začiatkom boja Paris vyzval na súboj Meneláa, aby boj skončil bez krviprelievania s tým, že víťaz si ponechá Helenu a všetky poklady. On súhlasil.
Helena sa pozerá na boj: Bohyňa Íris priviedla Helenu, aby sa pozrela na boj svojich dvoch mužov. Cestou na hradby Helene začalo byť smutno za domovom a za rodičmi. Na hradbách predstavila Priamosovi najsilnejších bojovníkov Achájcov.
Zmluva: Paris a Meneláos sa dohodli na pravidlách boja a obetovali dary pre bohov.
Súboj Parida s Meneláom: Súboj sa začal a po chvíli mal Meneláos Parida v hrsti, ale zasiahla bohyňa Afrodita a uniesla Parida do bezpečia.
Bohovia sa radia: Bohovia na Olympe sa nevedeli rozhodnúť medzi tým, či má vojna pokračovať, alebo má skončiť v prospech Achájcov. Zeus chcel aby vojna skončila, ale Héra chcela, aby Achájci úplne zničili Tróju, pretože ju Paris nevybral za najkrajšiu bohyňu. Toto Zeusa nahnevá, ale dá príkaz Trójanom, aby pokračovali v boji.

Trójsky vojaci útočia: Trójania zaútočili na Achajcov, ale tí ich potlačili a každý s vojvodcov si zobral jedného chlapa. V boji padlo veľa mužov.
Diomédov boj: Jeden s najodvážnejších bojovníkov Achájcov Diomédés sa rozzúril, keď ho ešte pred bojom trafil šíp a preto Trójske vojsko zaútočilo. Diomédes však bol len ľahko ranený, pomodlil sa k Athéne, aby mohol pomstiť svoje zranenia. Tá jeho prosbu vypočula a povedala, že má zraniť aj bohyňu lásky Afroditu. Diomédes začal vraždiť Trójanov. Nakoniec zabil lukostrelca, ktorý ho zranil a zároveň zranil aj bohyňu lásky.
Boj pokračuje: Boj pokračoval a Trójania na čele s Hektórom, ktorým pomáhal boh Zeus, zahnali Achájcov späť k lodiam. Večer sa boj skončil.
Noc pri lodiach: Hektór zvolal poradu. Trójania rozložili tábor vedľa Achájcov, aby im neutieklli a boli si istý, že ráno zvíťazia
V tábore Achájcov: Achájci boli strážení pri svojich lodiach a nemohli sa utiecť. Agamemnón musel poslať poslov k Achilleovi so sľubom, že ak bude bojovať, vráti mu dievča a dostane veľké dary.
Slávne prosby: Poslovia prišli k Achilleovi a oznámili mu, o čo ho žiada Agamemnón.
Achilleova reč: Achilleus Agamemnóvu žiadosť odmietol, pretože bol stále ponížený.
Foiníx ešte raz prosí Achillea: Achilleov vychovávateľ sa posledný krát pokúsil prehovoriť Achillea, ale on odmietol bojovať. Poslovia odovzdali správu Agamemnónovi.
Hektór a Andromacha: Hektór cez prestávku v boji išiel pozrieť svojho najobľúbenejšieho syna.
Ráno: Ráno Agamemnón dal povel na útok, na druhej strane už stáli pripravení Trójania. Do boja nastúpil aj Agamemnón a zabil nejedného trójskeho vojaka. Agamenón sa však v boji zranil a museli ho ošetriť.

Hektór koná podľa rady bohyne: Hektór si všimol, že Agamemnón je zranený a vyzval jeho vojsko a spojencov, aby zaútočili. Na strane Achájcov, keď nebojoval Achilleus ani Agamemnón, vynikal Odysseus. Na druhej strane zúril Hektór.
Achilleus posiela Patrokla k Nestorovi: Achilleus poslal Patrokla k Nestrovi ,či nie je jeden z lekárov zranený, alebo či sa mu to len zdalo, že ho niesli okolo jeho stanu. Nestor prisvedčil, že je jeden z lekárov zranený a vnukol mu nápad, aby si obliekol Achilleovu výzbroj a Trójanom nahnal strach.
Achájska hradba: Trójania postupovali čoraz bližšie k Achájskym lodiam, ale tie ešte chránila hradba.
Boj pred bránou: Jeden s Achájskych veliteľov sa pokúsil zaútočiť na Trójsku bránu, ale neúspešne.
Druhý Púlydamntov návrh: Jeden s Trójskych veliteľov odhováral Hektóra od útoku na Trójsku hradbu, ale ten si nedal povedať. Pri hradbe a za ňou sa rozpútal veľký boj.

Hektór za hradbami: Hektór s balvanom urobil dieru do hradieb a trójski vojaci prešli dnu.
Meneláove činy: Menélaos vraždil nepriateľov kričiac pri tom: ,,Však ja vás naučím poklady kradnúť. Pomstím ja manželku svoju.“
Trójania rabovali Achájsky tábor.
Útok na lode: Trójania začali zapaľovať lode. Achilleus si to všimol a poslal Patrokla do boja s jeho výstrojov.
Patrokleia: Patrokla sa vyzbrojil a hneď začal bojovať.
Sarpédonova smrť: Vojaci utekali, lebo si mysleli, že Achilleus pokračuje v boji. Jediný Diov syn Sarpédon sa mu postavil a padol po ukrutnom boji ako porazený. Patroklos pokračoval ďalej v boji.
Patroklova chyba: Achilleus Patroklovi povedal, aby nestíhal Trójanov. On to však porušil.
Patroklos umiera (jediná prebásnená časť opisuje smrť Achilleovho priateľa): Patroklos umiera v boji s Hektórom.
Meneláos bráni Patroklovo telo: Meneláos sa pokúšal zachrániť aspoň Patroklovo telo.
Žiaľ Achilleových koní: Achilleove božské kone plakali ako ľudia.
Thetis u svojho syna: Keď sa Achilleus dozvedel o smrti Patrokla, rozplakal sa aj on. Počula to jeho mama Thetis a prišla za ním. Achilleus jej povedal, že ho ide pomstiť. Tá sa zľakla, lebo veštba

varovala, že po Hektórovej smrti umrie aj Achilleus.
Achilleus plaší nepriateľa: Hektór vyrval Achájcom Patroklove telo. Dostal radu od bohov, zakričal, čím vystrašil Trójanov a Hektór telo odovzdal.
Snem Trójanov: Na sneme sa navrhlo, aby sa vrátili do hradieb Tróje, pretože Achilles by mal začať bojovať znovu. Ale spomenuli aj návrh, aby prenocovali pri tábore Achájcov. S týmto názorom sa všetci stotžnili.
Achilleus plače: Zatiaľ čo Achilles chystal Patroklov pohreb, bohyňa Thetis išla poprosiť božského kováča, aby ukul Achilleovi výstroj. On ju neodmietol.
Héfaistos kuje výzbroj: Héfaistos ukul Achilleovi výzbroj presne na mieru.
Zmierenie: Achilleus sa zmieril s Agamemnónom, ktorý mu vrátil dievča, prisahal, že s ňou nič nemal a odovzdal mu dary.
Achilleus sa strojí: Achilleus sa vystrojil a pripravil sa na boj.

Prvá obeť a potom ďalšie: Achillus sa vrhol na Trójskych bojovníkova a začal ich chladnokrvne zabíjať.
Agénór: Brány Tróje sa museli otvoriť aby sa Trójske vojsko mohlo skryť v meste, lebo v boji ich čakala istá záhuba. Agénor zabavil Achillea aby Trójania mohli ujsť za brány a nakoniec ušiel aj on sám.
Hektora volajú rodičia: Rodičia Hektóra, kráľ tróje a jeho žena, volali Hektóra za hradby, ale on ich nepočúval. Bol rozhodnutý, že pomstí smrť svojich nevlastných bratov, ktorí padli v bojoch. Otočil sa a bežal ďalej od Trójskej brány.
Súboj: Zastal a pozrel sa Achilleovi do očí. Začal sa dlhý a vyrovnaný boj. Achilles Hektóra nakoniec prepichol kopijou a pomstil smrť svojho najlepšieho priateľa. Potom priviazal Hektórovo telo k vozu a začal krúžiť okolo Tójeskych hradieb.
Smútok v Tróji: Keď sa Trójania dozvedeli o Hektórovej smrti, v Tróji zavládol veľký žiaľ. Keď Hektórova žena videla, ako ho Achilleus ťahá za svojím vozom, zamdlela.
Patroklov pohreb: V Achillovom tábore sa začal kar na Patroklovu počesť. Ráno dal Achilles postaviť hranicu pre Patrokla. Keď ho upálili, pozbierali kosti a postavili veľký hrob.
Druhá časť pohrebu: Achilleus na Patroklovu počesť usporiadal hry.
Bohovia hovoria o Hektórovi: Keď bohovia videli ako Achilles zachádzal s Hektórom, pojal ich súcit. Zeus si zavolal bohyňu Thetis, aby sa pozhovárala zo synom, či by Achilles mohol vydať Hektórove telo Trójanom. Zeus dal znamenie Priamosovi, že si po syna musí prísť sám.
Priamos sa pripravuje na cestu: Keď sa Priamos dozvedel posolstvo, nechal si prichystať voz, naložil ho darmi a vydal sa na cestu.
Priamos u Achillea: Priamos prišiel k Achilleovi a prosil ho aby mu vydal syna. Achilles mu nachystal nocľah, prijal dary a vydal mu syna a sľúbil mu, že kým nepochová syna tak sa boj nezačne .
Návrat do Tróje: Do Tróje sa nanosilo drevo a začal sa pohreb. ,,Takto slávili pohreb Hektóra, skvelého jazdca.“