2.8. jazykové prostriedky
epiteton: najľúbeznejšie doliny, večná slasť, rozbúrená krv, ušľachtilá duša
metafora: vôkol prameňov sa vznášajú dobrí duchovia, od žiaľu sa vrhám do smelých snov, byť nepochopený, to je údel takých ľudí ako sme my
rečnícka otázka: Ach, či aj ľudia predo mnou boli takí nešťastní? Či mu práve tam nechýba síl, kde ich najväčšmi potrebuje? A keď sa vznáša v radosti alebo klesá v trápeniach, či ho oboje nezadrží, neprivedie k tupému, chladnému vedomiu práve vtedy, keď túži celkom sa rozplynúť v nekonečnosti?
prirovnanie: Ten, čo pokladá za potrebné odťahovať sa od takzvanej zberby, aby si zachoval vážnosť, rovnako si zaslúži hanu ako zbabelec, ktorý sa skrýva pred nepriateľom, lebo sa bojí, že podľahne.

3. záver
3.1. vlastné hodnotenie
Dej príbehu nebol moc pútavý, pretože mal pomalý spád, ale príbeh bol veľmi pekný, no hlavne smutný. Werther bol veľmi zaujímavá osobnosť, jeho názory boli poučné. Neviem však pochopiť tú jeho obrovskú lásku, ktorá ho úplne ničila, zabíjala ho zaživa. Takáto pevná a vytrvalá láska sa v dnešnej dobe vytráca. Človeku sa zdajú prednejšie peniaze ako láska, no to nie je dobre. Neviem si predstaviť chladný svet, bez lásky, kde by sa ľudia k sebe správali odmerane a preto by sme si mali vziať príklad z Wertherovej čistej a úprimnej lásky k Lotte, no nesmieme lásku klásť na prvé miesto v našich životoch, lebo človek, ktorý sa nešťastne zaľúbi, prestáva žiť, podobne ako Werther a uzatvára sa pred svetom a tiež nesmie láska prerásť do chorobnej posadnutosti, ktorá skôr spôsobuje utrpenie nevinným ľuďom, ako radosť.. Werthera jeho bezhraničná láska doviedla až ku samovražde.

Skúsme sa vžiť do pocitov tohto úbohého človeka a položme si pár otázok: Dokázali by sme si vo chvíli, keď sa nám rúca svet ako domček z karát a my to nemôžeme zastaviť siahnuť na vlastný život? Našli by sme v sebe toľko pevnej vôle , aby sme sa odhodlali ku samovražde? Aké veľké utrpenie viedlo láskou sklamaného muža k tomuto činu? Môže láska takto kruto zabíjať, môže sa z nej stať krvilačná beštia bažiaca po ľudskej radosti? Ako sa asi cítil tento úbohý človek, keď mu bola smrť väčšou útechou, než život bez Lotty? Keď sa človek odhodlá na samovraždu, jeho psychika na tom musí byť veľmi zle. Takýto čin si podľa mňa vyžaduje veľkú vnútornú silu, veď život je to najcennejšie čo máme. Myslím si, že samovrahovia nie sú nejaké skrachované osoby, ktoré už nudí pobyt na Zemi. Sú to ľudia ako všetci ostatní, ktorým však osud nadelil až moc veľké bremeno a proste ho už nedokážu ďalej niesť. Ja by som asi kvôli neopätovanej láske nedokázala dobrovoľne umrieť, no Werther na to mal dosť síl, za čo ho obdivujem, ale z určitého hľadiska aj odsudzujem, veď hoci si je človek pánom svojho života, mal by uvážiť, ako s ním bode zaobchádzať.

Pre Wertherovu nešťastnú a trpiacu dušu bola smrť asi tým najlepším riešením. On vedel, že jeho láska ničí život aj Lotte, ktorá sa pre neho veľmi trápila. Keď videla ako trpí a ona mu nedokáže pomôcť, ranilo ju to. Mala ho veľmi rada, no kvôli Albertovi si musela od neho zanechať odstup. Muselo to byť pre ňu nočnou mocou, keď sa dozvedela, že Werther spáchal samovraždu, nielen preto, že ho mala rada, ale aj preto, lebo vedela, že to ona je príčinou jeho smrti a to bola pre ňu veľmi ťažká rada. Žiť zvyšok života s pocitom viny za niekoho smrť, je naozaj ťažké pre každého človeka a pre ňu obzvlášť, veď si chudera už dosť vytrpela kvôli Wertherovi. Hoci sa Werther obetoval, aby bola Lotte s Albertom šťastná, myslím si,
že šťastní nemohli byť už nikdy, lebo táto udalosť natrvalo poznačila ich životy.