Johann Wolfgang Geothe: Utrpenie mladého Werthera

1.úvod
Dielo Utrpenie mladého Werthera vzniká v Nemecku v období romantizmu. Jeho autorom je Johann Wolfgang Goethe, ktorý sa búri proti útlaku a neslobode v tejto dobe. Je zároveň výpoveďou autora, ktorý nám prostredníctvom Werthera predkladá svoje vlastné myšlienky, pocity a nálady.

1.1.informácie o autorovi
Johann Wolfgang Goethe sa narodil 28.8.1749 vo Frankfurte a zomrel 22.3.1832 vo Weimare. Bol to významný nemecký básnik, prozaik, štátnik, filozof a prírodovedec.
Písal poéziu, prózu i drámu. Bol členom hnutia Sturm und Drang, čo v preklade znamená Búrka a vzdor, teda už aj z názvu vyplýva, že členovia tohto hnutia sa
búrili proti vtedajšej spoločnosti. Pochádzal z bohatej meštianskej rodiny. Študoval právo v Lipsku. Odpor voči feudálnemu absolutizmu vyjadril v diele Prometeus, bola to óda, ktorá oslavovala človeka. Jeho ďalším dielom bol román o nešťastnej láske, Utrpenie mladého Werthera. V roku 1775 odišiel do Weimaru, kde sa stal ministrom. Jeho zmýšľanie však zostalo nepochopené, preto ani jeho reformy nenašli veľký ohlas. Goethe trpel depresiami a preto sa odišiel liečiť do Karlových Varov a Talianska. Inšpiráciou pre jeho tvorbu bola i antika. Napísal drámy: Ifigénia v Tauride, Torquato Tasso, Egmont, no jeho najvýznamnejšou drámou je Faust, ktorý symbolizuje ľudskú aktivitu a tvorivú prácu a oslavuje tu slobodu.

2.jadro
2.1.literárny druh a žáner
Literárny druh: epika
Literárny žáner: román vo forme listov

2.2.téma a idea diela
Téma: Dielo zachytáva osud mladého muža žijúceho vo svete, ktorý ho nedokázal pochopiť a trápiaceho sa kvôli nenaplnenej láske, ktorá ho mučila.
Idea: Neopätovaná láska môže úplne zničiť život človeka.

Autor v tomto diele poukazuje na nedostatky vtedajšej doby a spoločnosti, stotožňuje sa s Wertherom prežívajúcim nešťastnú lásku. Keďže on sám je nešťastne zaľúbený predkladá tu vlastnú psychiku trpiaceho človeka, ktorý upadá do depresií, nikto mu nedokáže pomôcť, nikto ho nedokáže pochopiť, preto sa čoraz viac uzatvára pred svetom, zostáva sám so svojou bezhraničnou láskou, ktorá ho privádza do šialenstva, až nakoniec sa pre neho vykúpením stáva smrť. Dlho plánuje tento čin a pretože už nenachádza iné východisko, nazbiera posledné sily, premôže strach a skončí všetko to dlhoročné utrpenie, zabíja ho láska.
2.3. čas a priestor
Čas: Dej sa odohráva v období Goetheovho života, teda v období romantizmu, na prelome 18. a 19. storočia, keďže autor opisuje vtedajšiu dobu.
Priestor: Werther sa presťahuje do dediny ( Wahlheim ) obklopenej krásnou prírodou, neskôr odchádza do neuvedeného mesta, nakoniec sa opäť vracia do dediny.

2.4. kompozícia a forma
Kompozícia: 2 knihy
Forma: listy
2.5. sujet
1. kniha
Mladý Werther odchádza zo svojho domova, aby utiekol pred Leonorou, ktorá sa do neho zaľúbila. Prichádza do Wahlheimu, kde spoznáva tunajších ľudí a obdivuje krásy prírody. Je pozvaný na dedinskú zábavu a cestou tam sa spolu s dievčatami zastaví po dievča bývajúce neďaleko. Keď ju uvidí na prvý pohľad sa do nej zaľúbi, no ako mu dievčatá predtým povedali, Lotte je už zasnúbená s Albertom. Kým je Albert na dlhší čas preč, Lotte s Wertherom sa spriatelia. Trávia spolu veľa času, Werther chodí k nej a pomáha jej starať sa o súrodencov, lebo jej matka umrela.
Vo Wertherovi čoraz viac narastá láska k Lotte, neustále na ňu myslí, stáva sa zmyslom jeho života. No nastáva deň, kedy prichádza Albert a Werther pochopí, že Lotte nikdy nebude jeho. Jeho sen sa rozplýva a upadá do depresií. Albert sa stáva jeho priateľom a Werther vie , že je to dobrý človek, no po Lotte túži stále viac a viac. Ako jediné východisko nachádza odchod.

2. kniha
Werther odchádza do mesta, kde si nájde prácu, no s vyslancom si nepadnú do oka.
Spriatelí sa s grófom, ktorý si ho obľúbi a pozve ho na obed. Po obede sa u grófa schádza urodzená spoločnosť a keď ho uvidia u grófa, začnú byť nespokojní, lebo Werther medzi nich nepatrí. Gróf musí Werthera poprosiť, aby odišiel. Klebety sa začnú šíriť po celom meste a Werther sa stáva obeťou výsmechu i ľútosti. Je nahnevaný, cíti sa ukrivdený a rozhodne sa odísť. Cestou späť do Wahlheimu navštívi svoje rodisko. Keď sa vráti, Lotte je už vydatá za Alberta. Lotte vidí jeho utrpenie i ona sama sa trápi, lebo ho má rada. Werther ju dokonca pobozká , no

ona sa na neho nahnevá. Albert káže Lotte, aby sa s ním nestretávala, no nevedie ho k tomu žiarlivosť, ale snaha pomôcť mu. Werther však bez Lotty nedokáže žiť, jeho depresie sa stupňujú a v mysli sa mu začne vybavovať len jediná myšlienka, skončiť toto hrozné utrpenie. Posiela sluhu k Albertovi a prosí ho, aby mu požičal pištoľ, vraj odchádza na cestu. Lotte podáva so strachom sluhovi pištoľ a srdce jej predpovedá všetko čo sa stane. Werther je pripravený a odhodlaný skončiť všetko utrpenie, dopíše posledný list a dá posledné zbohom svetu, ktorý miloval i nenávidel. Sused počul výstrel, no keďže všade ostalo ticho, nevšímal si ho. Ráno našiel sluha na zemi svojho pána, ležiaceho v kaluži krvi. Zavolal doktora i Alberta, no nedalo sa mu už pomôcť, hoci ešte dýchal. Po niekoľkých hodinách sa nakoniec skončilo všetko jeho trápenie. Pochovali ho na mieste, ktoré si zvolil, Albert ani Lotte na pohrebe neboli, Albert nemal síl a Lottin život visel na vlásku.

2.6. konflikt, námet a využitie romantických prvkov
Konflikt: Werther sa dostáva do konfliktu medzi svojim snom, že si získa Lottu a bude s ňou šťastný a skutočnosťou, teda tvrdou realitou, ktorá bola iná, pretože Lotte bola zasnúbená.
Námet: Námetom pre toto dielo bola Goetheo nešťastná láska, zaľúbil sa totiž do Charlotty Buffovej, ktorá už bola zasnúbená a v jeho diele vystupuje pod menom Lotte.
Romantické prvky: Autor sa s Wertherom stotožňuje, Werther odporuje spoločnosti,
je jedinečný, keď vidí, že svoj cieľ nedosiahne, dobrovoľne sa vzdáva svojho života, teda je ochotný za Lotte aj umrieť.
2.7. postavy a ich charakteristika
Werther: Bol to mladý pekný a veľmi citlivý muž. Mal rád prírodu („ Každý strom, každý krík je kyticou kvetov a človek by chcel byť chrústom, aby sa mohol vznášať v mori ľúbezných vôní a nachádzal v ňom potravu.“) a všímal si každý detail. Nehanbil sa žiť s prostými ľuďmi aj keď bol z vyšších spoločenských kruhov („Dobre viem, že všetci nie sme si a ani si nemôžeme byť roveň, ale domnievam sa, že ten, čo pokladá za potrebné odťahovať sa od takzvanej zberby , aby si zachoval vážnosť, rovnako si zaslúži hanu ako zbabelec, ktorý sa skrýva pred nepriateľom, lebo sa bojí, že podľahne.“). Mal nepokojnú povahu, niekedy vybuchol, bol žiarlivý, lebo žiarlil na Alberta. Bol to človek vnútorne nevyrovnaný, ktorý hľadal zmysel ľudského bytia, bol však i rozumný a inteligentný, mal vlastný pohľad na svet, spoločnosť i svet hodnotí veľmi kriticky. Často konal impulzívne, neuvážene a nerozvážne, no vedel sa ovládnuť.

„Neraz som bol opitý , moje náruživosti nikdy neboli ďaleko od šialenstva a neľutujem ani jedno, ani druhé, lebo som sa podľa seba naučil chápať, že odjakživa prichodilo vykričať za opilcov a šialencov všetkých neobyčajných ľudí, ktorí vykonali niečo veľké, čo sa zdalo nemožné.“ Mal rád deti a oni mali radi jeho, rád maľoval prírodu i ľudí. Bol to človek silnej vôle, ktorý si pevne stál za svojím. Jeho láska sa pre neho stala záhubou, bol priam posadnutý Lottou, čo spôsobovalo jeho vypäté psychické stavy („Ako ma prenasleduje jej obraz! Či bdiem, či snívam, mám ho plnú dušu! Tu, keď zatvorím oči, tu v mojom čele, kde sa sústreďuje vnútorná schopnosť vidieť, tu sú jej čierne oči.“). Werther ku koncu svojho života upadal do čoraz väčších depresií, uvedomoval si , že svojim správaním ubližuje Lotte. Stálo to veľa síl, aby sa odhodlal na taký čin ako je samovražda, teda keď to urobil musel byť už úplne psychicky na dne a nenachádzal iné východisko ako skončiť to utrpenie, ktoré prežíval.

Charlotte: Bola to mladá krásna dievčina, bola veľmi dobrá, milá a pracovitá, dokázala nahradiť svojim súrodencom matku. Pre Werthera sa stala bohyňou krásy, lásky a dokonalosti. Werther ju opisuje takto: „Taká čistá duša a taký um, toľká dobrota a taká rozhodnosť a taká vyrovnanosť v každodennom živote a práci!
Ustavične činná, láskavá bytosť, ktorá, kam len pozrie, zmierňuje bolesti a robí ľudí šťastnými.“ Bola to obdivuhodná osoba, bola láskavá a mala veľmi rada Werthera, no myslím si, že len ako priateľa, lebo jej láskou bol Albert, ktorému ostala navždy verná a oddaná. Mala ťažký život, lebo sa musela starať o ôsmich súrodencov, no vždy bola taká pokojná a vyrovnaná, bola súcitná a ohľaduplná, neustále ochotná pomáhať druhým. Bola to silná osobnosť, no jej život natrvalo poznačil Werther.

Albert: Bol to mladý milý muž, mal vlastné názory na svet, ktoré sa často od Wertherových podstatne líšili. Bol vyrovnaný a bol to dobrý priateľ, vedel, že Werther Lottu ľúbi, no toleroval mu ich časté stretnutia, nebol veľmi žiarlivý. Werther ho opisuje takto: „ Jednako nemôžem Albertovi odoprieť svoju úctu. Jeho pokojný zovňajšok odráža sa veľmi znateľne od nepokoja mojej povahy, ktorý nemožno skryť. Je citovo založený a vie, čím mu Lotte je. Zdá sa, že málokedy býva zlej vôle, a ty vieš, že zlá vôľa je hriech, ktorý nenávidím väčšmi než všetky ostatné.
Šľachetný Albert, ktorý nijakým čudáckym vrtochom nemýli moje šťastie, ktorý ma zahŕňa úprimným priateľstvom, ktorému som okrem Lotty tým najmilším človekom na svete.“ Albert bol dobrý človek, ktorý mal Werthera veľmi rád, no na konci Wertherovho života sa k nemu začal správať dosť odmerane a chladne, lebo Werther trávil čoraz viac času s Lotte, takže sa u neho začala trochu prejavovať žiarlivosť, no vždy bol tolerantný, ohľaduplný, snažil sa Wertherovi pomôcť.
2.8. jazykové prostriedky
epiteton: najľúbeznejšie doliny, večná slasť, rozbúrená krv, ušľachtilá duša
metafora: vôkol prameňov sa vznášajú dobrí duchovia, od žiaľu sa vrhám do smelých snov, byť nepochopený, to je údel takých ľudí ako sme my
rečnícka otázka: Ach, či aj ľudia predo mnou boli takí nešťastní? Či mu práve tam nechýba síl, kde ich najväčšmi potrebuje? A keď sa vznáša v radosti alebo klesá v trápeniach, či ho oboje nezadrží, neprivedie k tupému, chladnému vedomiu práve vtedy, keď túži celkom sa rozplynúť v nekonečnosti?
prirovnanie: Ten, čo pokladá za potrebné odťahovať sa od takzvanej zberby, aby si zachoval vážnosť, rovnako si zaslúži hanu ako zbabelec, ktorý sa skrýva pred nepriateľom, lebo sa bojí, že podľahne.

3. záver
3.1. vlastné hodnotenie
Dej príbehu nebol moc pútavý, pretože mal pomalý spád, ale príbeh bol veľmi pekný, no hlavne smutný. Werther bol veľmi zaujímavá osobnosť, jeho názory boli poučné. Neviem však pochopiť tú jeho obrovskú lásku, ktorá ho úplne ničila, zabíjala ho zaživa. Takáto pevná a vytrvalá láska sa v dnešnej dobe vytráca. Človeku sa zdajú prednejšie peniaze ako láska, no to nie je dobre. Neviem si predstaviť chladný svet, bez lásky, kde by sa ľudia k sebe správali odmerane a preto by sme si mali vziať príklad z Wertherovej čistej a úprimnej lásky k Lotte, no nesmieme lásku klásť na prvé miesto v našich životoch, lebo človek, ktorý sa nešťastne zaľúbi, prestáva žiť, podobne ako Werther a uzatvára sa pred svetom a tiež nesmie láska prerásť do chorobnej posadnutosti, ktorá skôr spôsobuje utrpenie nevinným ľuďom, ako radosť.. Werthera jeho bezhraničná láska doviedla až ku samovražde.

Skúsme sa vžiť do pocitov tohto úbohého človeka a položme si pár otázok: Dokázali by sme si vo chvíli, keď sa nám rúca svet ako domček z karát a my to nemôžeme zastaviť siahnuť na vlastný život? Našli by sme v sebe toľko pevnej vôle , aby sme sa odhodlali ku samovražde? Aké veľké utrpenie viedlo láskou sklamaného muža k tomuto činu? Môže láska takto kruto zabíjať, môže sa z nej stať krvilačná beštia bažiaca po ľudskej radosti? Ako sa asi cítil tento úbohý človek, keď mu bola smrť väčšou útechou, než život bez Lotty? Keď sa človek odhodlá na samovraždu, jeho psychika na tom musí byť veľmi zle. Takýto čin si podľa mňa vyžaduje veľkú vnútornú silu, veď život je to najcennejšie čo máme. Myslím si, že samovrahovia nie sú nejaké skrachované osoby, ktoré už nudí pobyt na Zemi. Sú to ľudia ako všetci ostatní, ktorým však osud nadelil až moc veľké bremeno a proste ho už nedokážu ďalej niesť. Ja by som asi kvôli neopätovanej láske nedokázala dobrovoľne umrieť, no Werther na to mal dosť síl, za čo ho obdivujem, ale z určitého hľadiska aj odsudzujem, veď hoci si je človek pánom svojho života, mal by uvážiť, ako s ním bode zaobchádzať.

Pre Wertherovu nešťastnú a trpiacu dušu bola smrť asi tým najlepším riešením. On vedel, že jeho láska ničí život aj Lotte, ktorá sa pre neho veľmi trápila. Keď videla ako trpí a ona mu nedokáže pomôcť, ranilo ju to. Mala ho veľmi rada, no kvôli Albertovi si musela od neho zanechať odstup. Muselo to byť pre ňu nočnou mocou, keď sa dozvedela, že Werther spáchal samovraždu, nielen preto, že ho mala rada, ale aj preto, lebo vedela, že to ona je príčinou jeho smrti a to bola pre ňu veľmi ťažká rada. Žiť zvyšok života s pocitom viny za niekoho smrť, je naozaj ťažké pre každého človeka a pre ňu obzvlášť, veď si chudera už dosť vytrpela kvôli Wertherovi. Hoci sa Werther obetoval, aby bola Lotte s Albertom šťastná, myslím si,
že šťastní nemohli byť už nikdy, lebo táto udalosť natrvalo poznačila ich životy.
3.2.citát
„ Akoby sa mi pred dušou rozhrnula opona, javisko nekonečného života mení sa predo mnou na hlbinu večne otvoreného hrobu. Môžeš povedať To je!, keď sa všetko pominie, keď sa všetko rúti pomimo ako povíchrica, keď tak zriedka potrvá celá sila bytia, ach– keď prúd všetko stŕha, potápa a triešti o skalisko? Niet chvíle, ktorá by nestravovala teba a tvojich blízkych, niet chvíle, v ktorej by si neničil a nemusel ničiť, najnevinnejšia prechádzka stojí život tisíce malých červiačikov, jediný krok rúca lopotné stavby mravcov a zašliape celý malý svet do biedneho hrobu. Ach , mňa nedojímajú veľké, zriedkavé pohromy sveta, povodne, ktoré vám odplavia dediny, zemetrasenia, ktoré pohlcujú vaše mestá, mne rozrýva srdce stravujúca sila, ktorá je skrytá vo vesmíre, ktorá nestvorila nič, čo by nezničilo suseda, samo seba. A tak sa tackám v úzkostiach! Nebo a zem a ich činorodé sily vôkol mňa! Nevidím nič, iba večne hltajúcu, večne prežúvajúcu obludu.“

„ Čo iné je ľudský osud, ako vytrpieť si svoju mieru, vyprázdniť čašu do dna?– A keď bol kalich prihorký na ľudských perách Boha– Syna, prečo by som sa ja mal chvastať a tváriť sa, akoby mi chutil sladko? A prečo by som sa mal hanbiť v tej hroznej chvíli, keď sa celá moja bytosť chveje medzi bytím a nebytím, keď minulosť žiari ako blesk nad temnou priepasťou budúcnosti a všetko vôkol mňa sa prepadá do nenávratna a so mnou zaniká svet... Či hlas tvora, celkom zgniaveného, tvora, ktorý stratil sám seba a nezadržateľne sa rúti nadol, nezastane z najvnútornejších síl? Božemôj! Božemôj! Prečo si ma opustil? A ja by som sa mal za tieto slová hanbiť, mal by som sa strachovať chvíle, ktorej nevyhol sa ani ten, ktorý vystrel nám nebo ako koberec?

Obsah práce: 1. úvod
1.1. informácie o autorovi
2. jadro
2.1. literárny druh a žáner
2.2. téma a idea diela
2.3. čas a priestor
2.4. kompozícia a forma
2.5. sujet
2.6. konflikt, námet a využitie romantických prvkov
2.7. postavy a ich charakteristika
2.8.jazykové prostriedky
3. záver
3.1. vlastné hodnotenie
3.2. citát