Obsah diela:
Deň škaredý: Do Chujavy prichádzajú páni vyberať od dediny dane a skontrolovať prácu. Dedina dostáva pokutu za to, že sedliaci pripravili malé kôpky štrku na stavbu ciest. Nato páni prikazujú dedinčanom opraviť most cez rieku. Chujava však nemá správu nad žiadnym lesom a nemá drevo na opravu. Pánom je to však ľahostajné a dedinčania frflú. Kožuch sa búri a je za to hneď na mieste zbičovaný.Sedliaci nemôžu robiť nič. Rozprávajú sa medzi sebou o krutosti pánov, o nespravodlivosti vo svete, napríklad, že dedinčania nesmú pustiť svoj dobytok na pánske pastviny ale pánske zvieratá spasú aj dedinské lúky. Riešenie všeetkých problémov sveta nachádzajú v alkohole v niektorej zo štyroch krčiem. Chujavčania sú schopní prepiť všetok svoj zvyšný majetok a tak aj robia. Keď v krčme umrie (pravdepodobne na otravu alkoholom) mladý kováč, ostatní ho len vynesú von a vrátia sa dnu. Krátko nato prichádzajú do krčmy komedianti, ktorí predtým nahnevali statkára Kobzayho skrytými narážkami v piesni. Kvôli vstupnému sa na komédiu pobrali len deti a mladí.

Chudobná komediantka poprosila dedinčanov ktorí nechceli platiť vstupné, aby odišli z krčmy, ale tí sa k žene zachovali surovo, vynadali jej a odmietli odísť. Žena sa obrátila na richtára Hučka a ten, keďže sám im povolil hrať v krčme, vhodil do pokladničky dvojnásobok vstupného aby zahanbil ostatných. Ale aj tí, čo sa prišli na komédiu pozrieť tam robili len posmešky. Niekoľkí chlapi zničili počas hry komediantom voz a koňa priviazali zadkom k žľabu. Keď to komedianti zistili, najprv nevedeli čo robiť, ale potom jeden mladík dostal dobrý nápad, povedal ľuďom že keď zaplatia, ukáže im koňa ktorý má hlavu tam, kde má byť chvost a chvost tam kde hlava. Dedinčania sa nechali oklamať a zaplatili, aby mohli vidieť opačne priviazaného koňa.

Deň pekný: Väčšinu deja tvorí rozhovor medzi učiteľom, farárom a richtárom. Hovoria o tom, ako sa z chudobnej, biednej Chujavy stala pekná a bohatšia dedina. Sedliaci sa majú lepšie, život je ľahší. Tento deň je úplným opakom dňa škaredého.
Statkár Kobzay je nútený predať svoj veľký majetok. Semenák, ktorý sa usadil v Kobzayho kaštieli, vybudoval materskú školu - aby im deti neprekážali pri ďalšej práci - stačilo nájsť ženu, ktorá má cez deň čas. Potom zriadili spoločnú sýpku a školu. Požiar v dedine ju skoro vrátil tam, kde bola pred tým. Tí, čo vyhoreli dožadovali sa nových domov a tí čo neboli zasiahnutí proti tomu protestovali. Nakoniec sa Hučko rozhodol sedliacke domoy obnoviť.