V novembri prišli do Novgorodu a pripojilo sa k nim tritisícové vojsko kozákov na čele s vojvodom Mazepom. Krman opisuje históriu s ňom. Keď bol mladý slúžil na dvore poľského kráľa, ale bol prichytený u ženy jedného ministra. Zato ho hodili do suda so smolou a do peria. Takého ho vyložili na koňa, pomohol jeden šľachtic a potom sa stal vojvodom kozákov. Počas vojny mal 64 rokov. Zomrel Mazepov minister. Tu opisuje jeho pohreb a tiež bitku pri Haďači. Na nový rok sa zabývali v jednom dome, kde ich bolo 21. Zostali tu až do marca. Po ceste sa zastavili u grófa Lewenhaupta a Hermelina. Hermelín vyžiadal od kráľa listinu bezpečného prechodu. Rozlúčili sa a vydali sa na cestu. Od kráľa dostali 100 toliarov. Krman tu opisuje listinu. V Chvederkách slávili Veľkú noc a potom išli k Poltave. Tu trpeli veľkou núdzou, Krman sa naučil čítať po francúzsky. Kráľ bol poranený. Keď sa trochu uzdravil, rozostúpil sa s vojskom na lúke proti Moskovanom, ale tí neprišli. Kráľa Karola napadli Moskovania, Krman musel ujsť. Najskôr kráľ Karol vyhrával, potom sa však Moskovania rozostúpili do polkruhu a začali strieľať delami. Skoro chytili aj Karola, ale pomohli mu kapitáni a cár zvíťazil. Pred zrážkou to predpovedala aj veštkyňa.

Po víťazstve to cár oznámil listami cisárom. Všetci odtiaľ utekali. Krman išiel za kráľom cez dlhé pusté polia. Turci im doniesli jedlo. Kráľ kázal zrýchliť prechod. Krman išiel za ním s prosbou, či by nemohol mať miesto medzi prvými. On súhlasil a neskôr veľmi ochorel, k čomu mu dopomohla aj správa o smrti jeho sestry. Keď sa Krman stretol s Meijerfeltom, poprosil ho aby mu vybavil audienciu u kráľa. Na nej sa mu Krman za všetko poďakoval, rozlúčil sa a chcel aby vyslobodil pána Hermelína. Kráľ súhlasil a dal mu mešec peňazí. Potom si zaobstarali kobylu. Cesta bola ťažká a hlavne cez Moldavské vrchy. U kniežaťa požiadali o listinu bezpečného prechodu. Potom pokračovali v ceste do Nemecka, cez Užhorod do Michaloviec, cez Vranov do Prešova.