Daniel Krman: Cestovný denník

POSTAVY:
Daniel Krman – chce povýšiť prešovské kolégium a má odniesť posolstvo ku kráľovi Karolovi VII.
Samuel Pohorský – urodzený pán, ktorý sa stane Krmanovým spolucestovateľom
Karol VII. – švédsky kráľ

DEJ:
Na národnom cirkevnom sneme a niekoľkých poradách sa rozhodlo, že Krman a Meltzel pôjdu k švédskemu a pruskému kráľovi vo veci podpory prešovského lýcea. Krman odcestoval zo Žiliny do Prešova, kde dostal na cestu 200 zlatých, sprievodný list a písomné inštrukcie. Odtiaľ odišiel do Bardejova. Meltzel sa vyhovoril a Krman si musel nájsť nového spolucestovateľa. Stal sa ním Samuel Pohorský. Z Bardejova išli s 2 sprievodcami do Poľska. Najskôr opisuje putovanie cez Poľsko a najviac si všíma zámky, hrady, kostoly a kláštory. Ich cesta smerovala do Varšavy, kde prepukol mor. Venuje sa podrobným opisom zbraní. Vo Varšave zostanú 5 dní. Nechali si tu uhorské šaty a rozlúčili sa s krajanmi. Ďalej idú cez Prusko. Tu si všíma obyvateľov, kroje, zvyky, reč. V Kráľovci zostali 3 týždne. Opisuje tu mesto, kostol, akadémiu aj bohoslužby. Zúčastnia sa jarmoku, kde ho zaujalo vystúpenie anglickej kobyly. Z Kráľovca odišli s 2 kupcami. Koncom júla prešli hranice Pruska a Litvy. Vo Vilne sa pridali k Tatárom, ktorí sú tiež povinní bojovať za svojho kráľa.

V krajine je veľká bieda, pretože vojaci si pobrali so sebou všetko, čo mohli. Opisuje Židov ako zlodejov, pokrytcov. Aj tu ich prenasleduje mor. Obyvateľov Litvy opisuje ako lenivých, neschopných si postaviť dobré príbytky. Koncom augusta prišli do kráľovského tábora. Tu najskôr navštívil grófa Pipera a dostali od neho audienciu u kráľa. Krman pred kráľom predniesol oslavnú reč a oboznámil ho s posolstvom ružomberskej synody. Kráľ ho veľmi pozorne počúval a prisľúbil pomoc s ochranu. Pridali sa ku kráľovskému vojsku. Vrátiť sa nemohli kvôli tomu, že cesty neboli bezpečné a tak nasledovali tábor ďalej. Trápil ich hlad a časté vpády cárskeho vojska, ale švédske vojsko vyšlo z bojov vždy s menším počtom padlých. Preto Rusi pomaly ustupovali, a zároveň všetko pálili, aby Švédi nemali obživu. Aj Krmana trápila choroba z podvýživy. Staral sa o neho kráľovský doktor. Celé švédske vojsko malo 2 generálov: grófa Rehnskölda a pána Lewenhaupta. Čím viac sa blížili k Moskve, tým ostrejšie bojovali. A tak kráľ Karol začal vracať, pretože vojsko bolo vyčerpané a vyhladované. Vtedy kráľa Karola pozval do Kozákie vojvoda Mazepa. Kráľ s návrhom súhlasil. Generál Lewenhaupt mal armáde zaobstarať zásoby, avšak jeho 12 000 vojakov a vozy naložené rozličným tovarom napadli Moskovania a ku kráľovi sa vrátil s prázdnymi rukami. K hladu sa pridal silný mráz.
V novembri prišli do Novgorodu a pripojilo sa k nim tritisícové vojsko kozákov na čele s vojvodom Mazepom. Krman opisuje históriu s ňom. Keď bol mladý slúžil na dvore poľského kráľa, ale bol prichytený u ženy jedného ministra. Zato ho hodili do suda so smolou a do peria. Takého ho vyložili na koňa, pomohol jeden šľachtic a potom sa stal vojvodom kozákov. Počas vojny mal 64 rokov. Zomrel Mazepov minister. Tu opisuje jeho pohreb a tiež bitku pri Haďači. Na nový rok sa zabývali v jednom dome, kde ich bolo 21. Zostali tu až do marca. Po ceste sa zastavili u grófa Lewenhaupta a Hermelina. Hermelín vyžiadal od kráľa listinu bezpečného prechodu. Rozlúčili sa a vydali sa na cestu. Od kráľa dostali 100 toliarov. Krman tu opisuje listinu. V Chvederkách slávili Veľkú noc a potom išli k Poltave. Tu trpeli veľkou núdzou, Krman sa naučil čítať po francúzsky. Kráľ bol poranený. Keď sa trochu uzdravil, rozostúpil sa s vojskom na lúke proti Moskovanom, ale tí neprišli. Kráľa Karola napadli Moskovania, Krman musel ujsť. Najskôr kráľ Karol vyhrával, potom sa však Moskovania rozostúpili do polkruhu a začali strieľať delami. Skoro chytili aj Karola, ale pomohli mu kapitáni a cár zvíťazil. Pred zrážkou to predpovedala aj veštkyňa.

Po víťazstve to cár oznámil listami cisárom. Všetci odtiaľ utekali. Krman išiel za kráľom cez dlhé pusté polia. Turci im doniesli jedlo. Kráľ kázal zrýchliť prechod. Krman išiel za ním s prosbou, či by nemohol mať miesto medzi prvými. On súhlasil a neskôr veľmi ochorel, k čomu mu dopomohla aj správa o smrti jeho sestry. Keď sa Krman stretol s Meijerfeltom, poprosil ho aby mu vybavil audienciu u kráľa. Na nej sa mu Krman za všetko poďakoval, rozlúčil sa a chcel aby vyslobodil pána Hermelína. Kráľ súhlasil a dal mu mešec peňazí. Potom si zaobstarali kobylu. Cesta bola ťažká a hlavne cez Moldavské vrchy. U kniežaťa požiadali o listinu bezpečného prechodu. Potom pokračovali v ceste do Nemecka, cez Užhorod do Michaloviec, cez Vranov do Prešova.