POSTAVY:
Daniel Krman – chce povýšiť prešovské kolégium a má odniesť posolstvo ku kráľovi Karolovi VII.
Samuel Pohorský – urodzený pán, ktorý sa stane Krmanovým spolucestovateľom
Karol VII. – švédsky kráľ

DEJ:
Na národnom cirkevnom sneme a niekoľkých poradách sa rozhodlo, že Krman a Meltzel pôjdu k švédskemu a pruskému kráľovi vo veci podpory prešovského lýcea. Krman odcestoval zo Žiliny do Prešova, kde dostal na cestu 200 zlatých, sprievodný list a písomné inštrukcie. Odtiaľ odišiel do Bardejova. Meltzel sa vyhovoril a Krman si musel nájsť nového spolucestovateľa. Stal sa ním Samuel Pohorský. Z Bardejova išli s 2 sprievodcami do Poľska. Najskôr opisuje putovanie cez Poľsko a najviac si všíma zámky, hrady, kostoly a kláštory. Ich cesta smerovala do Varšavy, kde prepukol mor. Venuje sa podrobným opisom zbraní. Vo Varšave zostanú 5 dní. Nechali si tu uhorské šaty a rozlúčili sa s krajanmi. Ďalej idú cez Prusko. Tu si všíma obyvateľov, kroje, zvyky, reč. V Kráľovci zostali 3 týždne. Opisuje tu mesto, kostol, akadémiu aj bohoslužby. Zúčastnia sa jarmoku, kde ho zaujalo vystúpenie anglickej kobyly. Z Kráľovca odišli s 2 kupcami. Koncom júla prešli hranice Pruska a Litvy. Vo Vilne sa pridali k Tatárom, ktorí sú tiež povinní bojovať za svojho kráľa.

V krajine je veľká bieda, pretože vojaci si pobrali so sebou všetko, čo mohli. Opisuje Židov ako zlodejov, pokrytcov. Aj tu ich prenasleduje mor. Obyvateľov Litvy opisuje ako lenivých, neschopných si postaviť dobré príbytky. Koncom augusta prišli do kráľovského tábora. Tu najskôr navštívil grófa Pipera a dostali od neho audienciu u kráľa. Krman pred kráľom predniesol oslavnú reč a oboznámil ho s posolstvom ružomberskej synody. Kráľ ho veľmi pozorne počúval a prisľúbil pomoc s ochranu. Pridali sa ku kráľovskému vojsku. Vrátiť sa nemohli kvôli tomu, že cesty neboli bezpečné a tak nasledovali tábor ďalej. Trápil ich hlad a časté vpády cárskeho vojska, ale švédske vojsko vyšlo z bojov vždy s menším počtom padlých. Preto Rusi pomaly ustupovali, a zároveň všetko pálili, aby Švédi nemali obživu. Aj Krmana trápila choroba z podvýživy. Staral sa o neho kráľovský doktor. Celé švédske vojsko malo 2 generálov: grófa Rehnskölda a pána Lewenhaupta. Čím viac sa blížili k Moskve, tým ostrejšie bojovali. A tak kráľ Karol začal vracať, pretože vojsko bolo vyčerpané a vyhladované. Vtedy kráľa Karola pozval do Kozákie vojvoda Mazepa. Kráľ s návrhom súhlasil. Generál Lewenhaupt mal armáde zaobstarať zásoby, avšak jeho 12 000 vojakov a vozy naložené rozličným tovarom napadli Moskovania a ku kráľovi sa vrátil s prázdnymi rukami. K hladu sa pridal silný mráz.