Starec bol užasnutý nad jej veľkoleposťou. Prišiel tretí deň lovenia. Starec bol už veľmi unavený, ale nevzdával sa. Dokonca dostal do ruky aj kŕč, ktorý dosť dlho zvieral jeho ruku. Neskôr začala ryba krúžiť okolo bárky. Santiago už len vyčkával na správny okamih. Pokúšal sa ju pritiahnuť, ale nešlo to. Bol už veľmi vyčerpaný. Prišla však chvíľa, keď sa už ryba dostala blízko ku člnu. Starec schytil harpúnu a vrazil ju do ryby. Ryba sa vymrštila vysoko nad vodu a zrútila sa do vody. Bola už mŕtva. Starec ju priviazal o loďku a otočil sa smerom domov. Spočiatku tomu sám neveril, že ju chytil. Myslel si, že je to len sen. Po chvíli sa začal obávať o príchod žralokov. A aj to prišlo. Priplával prvý. Starcovi sa ho nepodarilo zabiť harpúnou. Žralok mu ale odhryzol veľký kus z ryby. Potom prišli ďalšie. Boli to dva tuponosé žraloky. Vrhli sa na rybu. Keďže starec stratil v prvom boji harpúnu, pripevnil si na veslo dýku a bil s ním žraloky. Podarilo sa mu ich premôcť. Žraloky odhryzli ďalší veľký kus z ryby. Potom prišli ďalší dvaja. Aj s tými si poradil. Prišiel večer tretieho dňa.

Starec v diaľke zbadal odlesk svetiel z mesta. Modlil sa, aby ho už žraloky nenapadli. Ale asi okolo polnoci priplával celý húf žralokov. Bil ich pákou z kormidla. Žraloky sa jeden za druhým vrhali na rybu. Nakoniec sa jeden vrhol rybe priamo na hlavu. Starec vedel, že už je koniec. S vypätím posledných síl bil žraloka po hlave až kým rybu nepustil. Žralok zmizol pod vodou. Z ryby už totiž nebolo čo žrať. S vedomím, že je koniec pomaly priplával do prístavu. Vošiel dnu do svojej chatrče, ľahol si do postele a zaspal. Ráno vošiel do chatrče jeho priateľ Manolin. Keď zbadal starca, rozplakal sa. Bežal von z domu po trochu kávy. Priniesol ju, a keď sa starec zobudil, dal mu ju vypiť. Potom sa rozprávali o plánoch do budúcnosti. Neskôr chlapec odišiel a starec opäť zaspal a snívalo sa mu o levoch.