Ján Botto: Smrť Jánošíkova

POSTAVY:
Jánošík – postava z ľudovej slovesnosti. V IV. Speve sa mení na romantického hrdina a v V. speve na bojovníka za práva slovenského národa. V IX. speve je alegorickou bytosťou.

CHARAKTERISTIKA DIELA:
Báseň Smrť Jánošíkova patrí k tým básnickým dielam, ktoré ospevujú a zobrazujú dej poddaného ľudu vo všetkých jeho vlastnostiach a farbách. Nad všetky tieto farby vyniká červeň, čo tiahne ako pás tečúcej krvi celým bolestným úskalím života nášho poddaného ľudu. Tá červeň bije do očí a žaluje na všetky zjazvené chrbáty, čo krvou sfarbili panské dereše. Písal v období romantizmu.

DEJ:
Botto poukazuje v tejto básni na vykorisťovanie ľudu. Tvrdosť života donútila ľudí zbíjať pánov. Vytvorili sa mnohé zbojnícke skupiny. Jednou z nich je i Jánošíkova skupina. Táto napráva krivdy pánov, ktoré páchajú na chudobnom ľude. Zbojníci žijú v horách, kde skrývajú i nazbíjané poklady. Nazbíjané peniaze dávali chudobnému ľudu. Zlapanie vodcu, Jánošíka, bolo smutnou správou pre ľud. V Jánošíkovej skupine sa nachádza i zradca, ktorý zomrie prirodzenou smrťou. V krčme je zlapaný Jánošík. Odvádzajú ho do väzenia. Páni mu sľubujú slobodu pod podmienkou, že im vydá svoje poklady. On však nesúhlasí, a preto je odsúdený na smrť. Celú noc premýšľa o slobode. Verí, že raz všetci ľudia budú slobodní. Na svitaní odchádza na popravisko. Už visí na šibenici, keď prichádza posol od kráľa, ktorý mu mal dať slobodu. Prišiel však neskoro. Jánošík už nežije. Zomiera so slovami: ,,Sloboda, sloboda, slobodienka moja, pre teba mi páni šibenicu stroja! Pretože som ťa schytil, keď ťa psi trhali, i vyniesol omdletú medzi Tatier skaly, vlastným dychom ťa choval, na srdci zohrieval a ťažké tvoje rany slzami polieval: prečo mrieť? – Oj rád zomriem, bos’ sa by mne, milá, za to jedným pozrením dávno odmenila...!”

HLAVNÁ MYŠLIENKA:
Biedu a utrpenie nášho ľudu a najmä jeho hrdinstvo zamotával a rozvíjal v dejovej osnove, ako zlatú niť, ktorou si tento ľud šil odev ODVAHY a NEBOJÁCNOSTI.