POSTAVY: Werther – mladý, vzdelaný muž zo stredného stavu, sám na sebe si neoceňuje rozum, lebo k tomu môžu vzdelaním dospieť mnohí, ale cit – tam je človek sám sebou, jedinečným tvorom. Lotta – krásna, mladá dievčina, žijúca po smrti matky s otcom a 8 súrodencami, o ktorých sa stará. Vyrovnaná, priateľská, súcitná k starým a chorým, uvážlivá, ale plná citu.

CHARAKTERISTIKA DIELA: Túto knihu napísal J. W. Goethe na základe svojich milostných pletiek a dobrodružstiev. Je písaná tak, akoby Werther písal svojmu priateľovi v listoch svoje zážitky. Celé dielo je popretkávané rôznymi rozhovormi, dotýkajúcimi sa problémov zo všedného života. Písal v období nemeckej klasiky.

DEJ: Mladý Werther býval vo svojom rodisku. Tu sa zoznámil s dievčaťom, ktoré neskôr zapríčinilo všetko jeho utrpenie. Bola to snúbenica jeho nastávajúceho priateľa – slečna Lotta. Hneď pri prvom stretnutí vzbudili obaja mladí v sebe vzájomné sympatie. No už tu sa stretávame s konfliktmi, pretože mladý Werther sa z rozhovoru s Lottou dozvedá, že je už zasnúbená. Háčik bol však v tom, že jej manžel práve teraz nie je doma. Skutočnosť Werthera nerozladila, ale ho ešte väčšmi pripútala. Spriatelil sa s Albertom – Lottiným snúbencom. A predsa ho to roztrpčovalo a znepokojovalo, a preto sa rozhodol, že si nájde zamestnanie. Svoje predsavzatie uskutočnil tým, že začal pracovať na veľvyslanectve. No ani tu nenašiel uspokojenie. Pretože sa nemôže zmieriť s prácou a osobnosťou veľvyslanca, píše odtiaľ listy svojim priateľom. Dáva výpoveď v práci a vracia sa späť domov. Hneď doma sa dozvedá, že Lotta už mala svadbu. Holá skutočnosť ho veľmi neprekvapila, bol už na to pripravený, akýsi smutný cit mu napovedal, že sa stalo tak, ako sa malo. Po dlhšom čase nemôže zniesť stály duševný nátlak, nesmierne ho trápia výčitky a spomienky na milovanú osobu Lotty a začína preto rozmýšľať o násilnej smrti. Najskôr napísal listy na rozlúčku svojim priateľom, matke, Lotte a presne o polnoci sa zastrelil. Hoci Werther spáchal samovraždu, aby zachránil svoju mravnú neporušenosť, predsa bola jeho dobrovoľná smrť protestom proti sociálnym pomerom, čo sám autor vyjadril v závere románu: ,,Nebohého niesli remeselníci. Nijaký duchovný ho neodprevádzal!”