CHARAKTERISTIKA DIELA:
Je to sociálno-psychologický román, ktorý sa odohráva v Hudákove (horehronská dedina okolie Brezna) pred 1. svetovou vojnou. Autor používa archaické a nárečové slová, sem-tam nemecké a maďarské výrazy. Témou je ponorenie sa do psychiky prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie v období pred 1.svet.vojny. Ideou je trpenie je súčasťou dedinského človeka, a keď sa mu ho nedostáva, tak je nešťastný. (Človek je tak dlho trápený osudom, až si na utrpenie zvykne a potom mu začne aj chýbať.) Nedotýka sa témy frontu, ale dopadu nešťastia vojny na dedinského človeka. Autor si všíma ťažké podmienky v ktorých musia obyčajní ľudia existovať.

Na pozadí románu cítime náboženskú vieru.
Hronský bol od začiatku presvedčený, že sú aj dôležitejšie veci v živote človeka, ako je chlieb, že „nie samým chlebom je človek živý“. Sociálne bytie uňho síce určuje osud človeka, ale ho ani zďaleka nevyčerpáva. (Hronského ľudia nie sú zlí, sú skôr hriešni), robí ľudí krásnymi. Láska v románe Jozef Mak síce má predovšetkým povahu ľúbosti medzi dvoma postavami, ale autorova predstava je širšia: ide aj o lásku k blížnemu v zmysle náboženského presvedčenia. Hoci Hronský o nej bezprostredne nehovorí, je v pozadí celého príbehu, ako je v ňom aj náboženská viera. S náboženským presvedčením autora, s jeho kresťanským svetonázorom súvisí i charakter Jozefa Maka - utrpenie. „Trp, Jozef Mak,“ hovorí Hronský na konci románu a trpenie či utrpenie je neoddeliteľnou súčasťou Makovho života. Všetko pozitívne, o čo sa Jozef Mak usiluje, sa mu napokon zrúti: príde nielen o dom, ale aj o lásku, teda o Marušu, a napokon aj o dobrotivú Julu, ktorá zomiera vo chvíli, keď dala život Makovmu potomkovi. Jozef Mak je na konci príbehu sám so svojím osudom nemanželského dieťaťa a vydedenca, ako bol na počiatku, a musí začínať odznova. Ostala mu len skúsenosť, o ktorej Hronský hovorí, že mu vari pomôže múdrejšie žiť. Je to však len jedna poloha utrpenia, druhá súvisí práve s kresťanskou orientáciou autora, ktorý je presvedčený, že utrpenie charakter nielen posilňuje, ale aj - poľudšťuje; robí človeka pokornejším, ušľachtilejším.

Aj človek - milión je veľký, ak vidíme hlboko do jeho vnútra. I napriek chybám, omylom, hriešnosti, egoizmu a pudom, ktoré nevie dobre zvládnuť, si zasluhuje úctu, lebo je stvorený na Boží obraz.