Jozef Cíger-Hronský: Jozef Mak

POSTAVY:
Jozef Mak – osudová postava, symbol utrpenia. Bol uzatvorený, pôsobil flegmaticky, a bojoval zo životom, ako sa dalo. Život mu neprial a osud tiež. Mal voskovú pannu Máriu, pol chalupy, smútok a nevlastného brata. Jeho meno symbolizuje drobnosť, malosť, početnosť a teda nie výnimočnosť. Oslovoval ho vždy celým menom Jozef Mak, aby zdôraznil jeho malosť. Vyjadril ho ako človeka, na ktorého nikto nikdy spomínať nebude, pretože jeho osud nikdy nebol ničím zvláštny. V jeho mene je ukrytá bieda a utrpenie.

Ján Mak – starší, nevlastný brat Jozefa Maka. Jozefa obviňoval, že im je len na obtiaž. Mal rád prírodu, chodieval do hory stínať horu. Bol veľký, mocný, ľahkomyseľný a nečestný a veľa pil. Zo svojej ženy si robil slúžku. Autor vytvára kontrast k Jozefovi - on pasívne prijíma všetky krivdy, no Jano dáva najavo svoju nespokojnosť.
Maruša Meľošovie – dcéra Hany Meľošovej, krstnej mamy Joža Maka. Odmalička je pracovitá a po smrti matky preberá hospodárstvo. Zaľúbila sa do Jozefa a plánovala s ním svoju budúcnosť. Pred vojnou bola statočná, mravne čistá a vnútorne silná, krásna, nežná a plná citov. Po vojne sa však fyzicky aj duševne zmenila, zostala úplne zohavená. Vydala sa Jana bez citov a celý život po jeho boku trpela. Vzala si ho, pretože jej všetci hovorili, že Jozef už nepríde domov. Má s ním dcéru Hanu, o ktorú sa často stará Jula, Jožova žena. Z Maruše sa stáva alkoholička. Aj keď je vydatá žena, po Jozefovi neprestáva túžiť a zvádza ho. Jej osud sa zavŕši pri praní, utopila sa v kadi na pranie. Autor na Marušinej postave vyjadril dopad vojny na obyčajného dedinského človeka.

Jula Petriskovie – táto postava sa v románe objavuje až neskôr. Podobne ako Jozef Mak, jej osud bol už oddávna určený. Jula má totiž postihnutú pravú ruku. Myslela si, že je na svete len preto, aby slúžila svojmu okoliu. Kaď sa stala Makovou ženou, splnil sa jej nesplniteľný sen. V manželstve sa mu snažila vyhovieť, obskakovala ho, slúžila mu. Jozefovi lásku dávala, avšak od neho sa lásky Jule nedostávalo. Za krivdu sa oplácala dobrom. Jozefa mala veľmi rada, vedela o jeho vzťahu k Maruše, avšak nikdy mu to nevyčítala, aj keď jej tým veľmi ubližoval. O svojej nespokojnosti nikdy nehovorí, práve naopak, všetko vrie v jej vnútri. Jula a Jozef Mak majú spolu syna. Častokrát bol malý Jožinko jediný, s kým sa Jula rozprávala a pre koho mal jej život nejaký zmysel. Po čase sa dozvie, že jej je Jozef neverný. Od tejto chvíle ostala Jula úplne iná. Chladná a k Jozefovi úplne bezcitná. Pomaly chladne a rezignuje. Jula je v románe vykreslená veľmi realisticky. Je to jedna z najkrajších ženských postáv v slovenskej literatúre.
CHARAKTERISTIKA DIELA:
Je to sociálno-psychologický román, ktorý sa odohráva v Hudákove (horehronská dedina okolie Brezna) pred 1. svetovou vojnou. Autor používa archaické a nárečové slová, sem-tam nemecké a maďarské výrazy. Témou je ponorenie sa do psychiky prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie v období pred 1.svet.vojny. Ideou je trpenie je súčasťou dedinského človeka, a keď sa mu ho nedostáva, tak je nešťastný. (Človek je tak dlho trápený osudom, až si na utrpenie zvykne a potom mu začne aj chýbať.) Nedotýka sa témy frontu, ale dopadu nešťastia vojny na dedinského človeka. Autor si všíma ťažké podmienky v ktorých musia obyčajní ľudia existovať.

Na pozadí románu cítime náboženskú vieru.
Hronský bol od začiatku presvedčený, že sú aj dôležitejšie veci v živote človeka, ako je chlieb, že „nie samým chlebom je človek živý“. Sociálne bytie uňho síce určuje osud človeka, ale ho ani zďaleka nevyčerpáva. (Hronského ľudia nie sú zlí, sú skôr hriešni), robí ľudí krásnymi. Láska v románe Jozef Mak síce má predovšetkým povahu ľúbosti medzi dvoma postavami, ale autorova predstava je širšia: ide aj o lásku k blížnemu v zmysle náboženského presvedčenia. Hoci Hronský o nej bezprostredne nehovorí, je v pozadí celého príbehu, ako je v ňom aj náboženská viera. S náboženským presvedčením autora, s jeho kresťanským svetonázorom súvisí i charakter Jozefa Maka - utrpenie. „Trp, Jozef Mak,“ hovorí Hronský na konci románu a trpenie či utrpenie je neoddeliteľnou súčasťou Makovho života. Všetko pozitívne, o čo sa Jozef Mak usiluje, sa mu napokon zrúti: príde nielen o dom, ale aj o lásku, teda o Marušu, a napokon aj o dobrotivú Julu, ktorá zomiera vo chvíli, keď dala život Makovmu potomkovi. Jozef Mak je na konci príbehu sám so svojím osudom nemanželského dieťaťa a vydedenca, ako bol na počiatku, a musí začínať odznova. Ostala mu len skúsenosť, o ktorej Hronský hovorí, že mu vari pomôže múdrejšie žiť. Je to však len jedna poloha utrpenia, druhá súvisí práve s kresťanskou orientáciou autora, ktorý je presvedčený, že utrpenie charakter nielen posilňuje, ale aj - poľudšťuje; robí človeka pokornejším, ušľachtilejším.

Aj človek - milión je veľký, ak vidíme hlboko do jeho vnútra. I napriek chybám, omylom, hriešnosti, egoizmu a pudom, ktoré nevie dobre zvládnuť, si zasluhuje úctu, lebo je stvorený na Boží obraz.
DEJ:
Jozef Mak sa narodil ako človek milión, a tak mu do života ostalo len utrpenie. Mal ťažké detstvo – brat ho bil, deti ho nemali radi, a mama ho pre prácu tiež zanedbávala. Keď pásaval kravy s Kubandom, vyhorela dedina a zhorel aj ich dom. Išli teda bývať ku krstnej. Tam sa bližšie zoznámi s Marušou. Raz sa dohodli, že za ňou v noci príde. V tú noc sa zaľúbia. Jozef začína pracovať u rubárov. Tam si poraní nohu. Medzitým mu zomrela krstná. S krstným jej urobia malú truhlu a kvôli úrazu zmešká pohreb. Rozmýšľa nad stavbou chalupy a spýta sa rubára Biaľoša, či by mu nebol ochotný pomôcť. V jednu sobotu sa mu nechce ísť z hory domov, a tak ostáva strážiť sekery v zrube. Náhodou stretne Marušu a strávi s ňou zvyšok dňa. Biaľoša zabilo a Jozef Mak sa dozvie, že to bol jeho otec. Jozef Mak začal stavať chalupu, ale odviedli ho na vojnu. Na vojne sa stáva pasívny k osudu a prestáva bojovať. Z vojny sa mu nechce ísť späť. Cigán Imro mu cestou domov vyrozpráva, že sa Maruša vydala za jeho nevlastného brata Jana. Po príchode domov zisťuje, že si musí s ním rozdeliť chalupu. Marušu nájde zohavenú chorobou, ale po jeho príchode akosi naberie síl. Chodí s bratom rubárčiť. Jano je v hore omnoho veselší a prístupnejší, ako v dedine.

Raz, keď Jozef Mak príde domov, nájde Marušu spitú v šope a Julu, Marušinu priateľku v dome. Pocíti po nej žiadosť a keďže tam bola samotná, nič mu v úmysle nezabránilo. Maruša ich pri tom pristihne, ale nič nepovie a odíde. Neskôr vedie s Jozefom Makom vyčítavý rozhovor, dozvie sa o tom aj Petriskovka (Julina sestra), a tak Jozef Mak vyhlási, že si Julu zoberie. Krátko na to majú svadbu. Julu tak vytiahol z rodiny kde ju len zneužívali a dostal ju napriek kliatbe, že sa nevydá. Jozefa Maka znova zavolali na vojnu a tri dni pred odchodom sa dostal do väzenia, ani nevedel ako. Keď ho pustili, pred väzením ho čakala Jula aj so synom. Cestou domov sa zastavia v krčme a zblížia sa. Doma ich privíta chorý Jano a Aduš (lekár). Jozef Mak sa ocitne s Marušou na povale, chcel ju objať, ale Maruša ho odbije. Krátko nato vynadá Jule. V kostole ho obviní svedomie a začne sa k Jule správať lepšie. Jozef Mak odchádza za prácou do liptovských lesov. Jano rozmýšľa nad odchodom do Ameriky. Jozef Mak sa vracia domov a Maruša sa naňho zavesila. Chce kúpiť kravu, a tak ostáva s Jozefom Makom osamote, lebo musí opraviť maštaľ. V maštali ho objala a Jozef Mak sa ani nebránil. Makovi začne Maruša v hlave vŕtať, a preto na Julu zanevrie. J

ula to cíti, a zrazu sa v nej čosi zlomí a Jozef Mak jej začne byť ľahostajný. Jozef Mak sa zbadá a začne mu na Jule záležať. Maruša sa opila a utopila sa vo kadi na pranie. Jozef Mak sa od rubárov dozvedel, že Jula čaká dieťa. Raz k nemu príde Baniar a Jozefovi povie, že mu Jano voľakedy predal polovicu chalupy. Jozef Mak sa rozhneval, ale Baniar ho utíšil a ponúkol mu prácu kočiša. Jozef Mak to prijme a tak začne splácať chalupu. Raz stretne v meste Jana, ktorý mal byť v Amerike. Jano o všetkom vie, aj keď bol preč. Po štvrťroku práce u Baniara, mu strhol 10% z dlhu. Tak sedeli z Julou dlho do noci a radovali sa z toho. Jozef Mak však cíti, že Jula je akási slabá. Jula porodí syna a zomiera.

CITÁTY:
Viera je zásterkou pred rodiacim sa strachom.
Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.