POSTAVY:
Harry Domin - centrálny riaditeľ R.U.R., v predohre asi 38-ročný, vysoký, oholený
inž. Fabry - generálny technický riaditeľ R.U.R., oholený, plavý, vážnej a jemnej tváre
Dr. Gall - prednosta fyziologického a výskumného oddelenia Robotov, drobný, živý, snedý, s čiernym knírom
Konzul Busman - generálny komerčný riaditeľ R.U.R., tlstý, plešatý, krátkozraký žid
Hallemeier - prednosta ústavu pre psychológiu a výchovu robotov, s ryšavým anglickým knírom a ryšavým kartáčikom vlasov
Staviteľ Alquist - séf stavieb R.U.R., starší než ostatní, nedbalo oblečený, dlhých, prešedivelých vlasov a fúzov
Helena Gloryová - dcéra prezidenta, veľmi elegantná
Nána - jej chúva
Marius, Sulla, Radius, Damon, Primus, Robotka Helena, a ostatní - v predohre oblečení ako ľudia. Sú úseční v pohyboch aj výslovnosti, bezvýrazných tvárí, upreného pohľadu. Vo vlastnej hre majú plátené blúzy v páse stiahnuté remeňom a na prsiach mosadzné číslo.

CHARAKTERISTIKA DIELA:
Kolektívna dráma s vstupnou komédiou s 3 dejstvami. Po predohre a 2. akte prestávka.
Meno Karla Čapka prišlo po prvýkrát celým svetom a zostalo v jeho kul. vedomí v spojení s pojmom robotov. Teda div. hrou R.U.R. vydanou r. 1920. Bolo to 1. dielo v rade jeho fantastických utópií, 1. v ktorom autorov duch znepokojený vzrastajúcimi rozpormi vtedajšej ľudskej civilizácie domýšľal perspektívu vývoja, zamýšľal sa nad príčinami a zdrojmi hroziacej skazy a vymýšľal si fantastické modely konfliktov, aby na nich v akomsi pútavom experimente ukázal nebezpečie, ktoré hrozí ľudstvu, aby dal varovný signál, aby zburcoval vedomie i svedomie ľudí.
Len povrchnému pozorovateľovi by sa mohlo zdať, že najcennejšie a najpodstatnejšie na hre R.U.R. je nápad autorovej fantázie. Ale autora nevzrušovala veľmi myšlienka, či sa dá vyrobiť umelý človek alebo vyriešiť tajomstvo živej hmoty. Išlo mu o skutočných ľudí. Dokonca o ich oslavu. Cítil pravdaže problém tej civilizácie, ktorá odľudšťuje človeka, a chcel varovne ukázať, ako sa mu toto jeho dielo môže vymknúť z rúk a obrátiť sa proti nemu, ako zázračné objavy vedy a techniky môžu byť zneužité k ničeniu ľudských životov. Ale nestaval sa proti technike a proti strojom zásadne, nevytváral si nejaký sen o neskazenom, prírodnom živote ľudí. Ale hra bola podľa neho tiež „komédiou o pravde“, to znamená o mnohých rôznych, a predsa oprávnených „pravdách“.