Margita Figuli: Tri gaštanové kone

POSTAVY:
Peter - rozprávač, vysoký, široké plecia, tvrdá tvár, husté obrvy, tmavé vlasy, smelý, odvážny, mal rád prírodu, nedal sa odradiť, trpezlivý, pracovitý, čestný, kladná postava. Je príkladom stálosti, pevného stanoviska a etického presvedčenia je vystavený tlaku dvoch odporujúcich si životných síl, rozkoši a mravnosti.
Zápotočný - panovačný, podlý, zlomyseľný, zákerný, surový, zbabelý, opak Petra, záporná postava
Magdaléna - citlivá, trpezlivá, vytrvalá, verná, trpiteľská postava
Magdalénina mama - chamtivá, tvrdá a panovačná povaha

CHARAKTERISTIKA DIELA:
Je to novela, ktorá sa odohráva na: Orava, Turiec, Leštiny, Babia Hora a zobrazuje morálne a sociálne problémy. Čas deja nieje spomenutý, ale podľa toho, že pašovali kone z Poľska sa dá usúdiť, že sa jednalo o hospodársku krízu v tridsiatich rokoch. Autorka používa svoj slovosled, archaické a nárečové slová, citáty z Biblie. Hlavnou myšlienkou je: Dosiahnutie šťastia za určitých obetí.
V jadre Troch gaštanových koní je boj o určité poňatie lásky. Na jednej strane je tu láska predstavená ako strhujúca bytostná sila, ako vášeň a náruživosť, ktorá vede človeka až k zločinu, na druhej strane je podaná ako sila etická, ako sebaprekonanie. Láska tvorí podklad príbehu, kde na jednej strane rozprávač príbehu Peter, ktorý proti vlastnej a cudzej náruživosti postavil osobné presvedčenie, že aj vo vášni sa treba premôcť, treba ísť „nad seba“, lebo len tak uvoľníme skutočnú tvorivú silu lásky.
Tri gaštanové kone sú dielom rozprávkovým, kde sa všetko rieši harmonicky, ale je to súčasne zložitá rozprávka, vykúpená harmónia.
Celá kompozícia Troch gaštanových koní je jediná veľká odbočka od jadra udalostí, založená na váhavosti, lepšie na uvážlivosti hlavného hrdinu. Takmer v každej scéne tejto „rozprávky“ stretávame sa s dvojitou situáciou, keď hrdina môže konať priamo a dôjsť tak k cieľu, alebo urobiť opak, čo je vždy neschodnejšie, ťažšie, opravdivejšie. Môže si odniesť Magdalénu kdesi medzi dva vrchy, aby ju tam učinil svojou ženou, ale neurobí to. Môže si ju získať, keď je s ňou sám, alebo zdanlivo sám za svätojánskej noci, ale vzdá sa tohto úmyslu. Nestane sa tak. To poskytuje autorke možnosť, aby nielen rozvíjala dej, ale aby kládla pred hrdinu vždy nové prekážky a úlohy. Nie sú to prekážky vždy väčšie, ako je to v rozprávke, ale vždy ťažšie, bolestnejšie. Zachovávajúc kompozíciu ľudovej rozprávky, podľa ktorej hrdina nedospieva k cieľu ľahko, naša autorka ju súčasne prepodstatňuje tak, že jej dáva vnútornú perspektívu, v ktorej sa tvorí a utvrdzuje ľudské jadro hrdinu.
Symbol koní: Predstavuje smrť, pomstu a osud, ale aj pomoc, perspektívu a život. Kone v podaní života: sú mierou, podľa ktorej sa rozpoznáva hodnota človeka. Príroda sa tak stavia k svetu ľudí dvojako: raz s plným porozumením, inokedy ako slepá ničivá sila. Petrovi je jeho kôň blízky, ba mu je „priateľom“, lebo je svedkom všetkých dôležitých udalostí jeho života. Zviera je v tomto prípade zdvojením hrdinu samého, ktorý šetrí krásu, osobnosť hrdinky a nadovšetko si ju cení.

DEJ:
Peter prosí Boha nie o márnosti tohto sveta, ale žiada si len to aby bol Boh aj jeho Bohom. Vracia sa na svojom gaštanovom koni domov a rozmýšľa nad Magdalénou, že ju požiada o ruku. Na ceste stretne pašerákov: Joža Greguša a Jána Zápotočného. Zistí, že Jano chce Magdalénu požiadať o ruku. Zápotočný sa cestou zastaví u Evy, svojej frajerky. Petrovi pohrozí aby sa mu nemiešal do cesty. Peter naberie odvahy a rozhodne sa o Magdalénu bojovať. Pokým čakali na Zápotočného Peter zistil, že Magdaléna na neho čaká a len matka jej to chce vyhovoriť. Cestou k Maliarikovcom zistia, že majú všetci traja gaštanové kone. Po príchode k Maliarikovcom sa Maliarik z Petrom víta a hneď ho ťahá dnu. Zápotočný zazerá a keby sa Peter neovládal, Zápotočnému by sa podarilo vyprovokovať bitku. Magdaléna sa má vrátiť až večer. Peter sa stretne z Magdalénou, zistí že na neho naozaj čakala a dohodne si s ňou večer stretnutie. Večer keď ju čaká stane sa jej nešťastie, a Peter ju dovedie domov. Jej matka zavolá hneď všetkých možných a Zápotočný to hneď využije a požiada jej matku o Magdaléninu ruku. Peter môže len dúfať že Magdaléna odmietne.
Keď sa vráti stretne podnapitého Greguša zapíjajúceho vydarené pytačky. Peter zistí že v tejto situácií môže niečo spraviť len Magdaléna a tak sa rozhodne odísť. Ide do krčmy, aby sa rozlúčil s Maliarikom, ale ten ho zdržuje aby ostal do večera, kedy sa budú zapaľovať svätojánske ohne. Presvedčí ho aby zostal do večera, že sa tak môže stretnúť s Magdalénou a že on by sa na jeho mieste nevzdával. Na svätojánsku noc príde Magdaléna neskoro a Zápotočný sa začne zabávať z inou dievčinou. Potom, keď Magdaléna príde aj so svojou priateľkou, vysadí si Zápotočný dievčinu na svojho koňa, Greguš Magdaléninu priateľku, Peter Magdalénu a tak idú zapaľovať ohne. Cestou sa im splašili kone a tak sa Peter s Magdalénou ocitli osamote. Peter jej vyznáva lásku, ale Magdaléna je neistá a tak dá Petrovi podmienku, že keď jej pripraví miesto, kde by boli do konca života v bezpečí, tak mu bude veriť. On jej to nadšene sľúbi. Celý ich rozhovor však vypočuje Zápotočný, ktorý ich vystopoval. Keď ho Peter odhalí pustí sa s ním do bitky, omráči ho a s Magdalénou odcválajú aj so Zápotočného koňom. Rozlúčili sa ešte pred dedinou aby nikto nevedel, že boli spolu a Peter odišiel splniť prísahu. Za rok nazbieral majetku, kúpil dom a vracia sa s troma gaštanovými koňmi pre Magdalénu. Pred dedinou sa dozvedel, že sa Magdaléna asi pred rokom vydala za Zápotočného.

Zvrtol teda kone a vybral sa do Leštín kde mal Zápotočný majetok. Po príchode do Leštínskej krčmy sa od krčmára všetko dozvie a napriek krčmárovým varovaniam ide za Zápotočným. Zápotočného nenájde doma a tak sa za ním vyberie do poľa. Nájde ho tam ako týra koňa, lebo nechce ťahať. Kôň sa zrazu postaví na zadné a Magdaléna mu padne pod kopytá. Peter Zápotočného sotí na zem, aby pustil koňa a ju vyslobodí spod jeho kopýt. Magdaléna sa pomaly preberá, spozná Petra, ale na jeho veľké prekvapenie sa hneď spýta na Zápotočného. Peter jej začne vyčítať, že ako na neho môže ešte myslieť keď ju tak týral. Ale Magdaléna sa hneď obráni, že ešte stále je jeho žena. Zápotočný sa preberie a chce Petra zabiť kameňom, ale nepodarilo sa mu to. Magdaléna z toho ochorela a Zápotočný nedovolil Petrovi sa na ňu ani len pozrieť. Ale Magdaléna nezomrie a zotavuje sa. Zápotočný je na ňu však ešte horší a stále ju sleduje. Kôň, ktorého utýral raz ušiel. Zápotočný to pripísal Magdaléne a tak prinútil Magdalénu pozerať sa ako koňovi vypálil na bok nápis „TULÁK“. Keď mu vypálil aj druhé oko, vtedy sa mu vytrhol, pošliapal ho a zabil. Zápotočného pochovali a keď sa Magdaléna presvedčila o tom, že Peter o ňu stojí aj keď mu vyrozprávala čo jej Zápotočný porobil, odchádza s ním na jeho gazdovstvo.

CITÁTY:
„Žiadam si od života jediné, žiadam si svoju Magdalénu.“
„Magdaléna patrila do môjho života, lebo môj život bez nej bol daromný a pustý.“
„Nuž, hľa, človek - nepatrné semiačko v kolobehu sveta.“
„Ale viem, musela prísť žena, aby prebudila vo mne lásku k hrude. Musela to byť žena ako Magdaléna, pri pohľade na ktorú cítil si všetky chuti a vône sedliackeho života.“