Helena odmieta cudziu pomoc, aj keď je jej gazdovstvo na úpadku, hlavne po tom, čo odišiel aj druhý paholok Cyprián a pridal sa k Šimonovi.
V dedine nastáva tzv. "Hospodársko-technická úprava pôdy", ktorej úlohou je vymerať parcely pôdy pre potreby družstva a pred ktorou kapituluje aj hrdá Helena Adamicová.
Prostredníctvom týchto slov chcel autor poukázať na fakt, že niektorí komunisti sa snažili čo najviac urýchliť kolektivizáciu a nebrali ohľad na 2 základné faktory : ľudí a pôdu:
"Šimon bol človek pôdy, na pôde sa nič nedeje iba dnes, iba zajtra, iba pár dní, týždňov či mesiacov. Aj dlhé roky sú len kúsky nepriestojného diania, pravdy v nich sú z tvrdšieho kameňa. Aj omyly na ľuďoch sa vrežú hlboko do duší. Ľudia nie sú ľahostajní k pôde, k jej životu a zákonom. Nosia ich v sebe, nezľahčujú si ich súhlasom a vyznávaním."
Stredisko strojovej stanice sa presúva z Drienkoviec do Ratovej a gazda Beňák sa hnevá, pretože cíti, že už nemá tú moc nad ostatnými v dedine, čo mal kedysi. Družstvo sa založilo i napriek všetkým prekážkam, ktoré mu stáli v ceste.
Autor používa opisy prírody:
"Ráno orosilo holé konáre stromov kvapkami vody, veľkými ako kukuričné zrná, ale už okolo poludnia sa parila zem na slnku, akoby ju ktosi vytiahol z pece. Podvečer sa alebo spustil dážď, alebo pretiahol mráz. Stromy i trávička v závetrí začínali nesmelo rásť."
V románe sa prítomnosť prelína s minulosťou. Autor používa hovorový jazyk. Zobrazuje postupné rozvojové zmeny na dedine: linka štátneho autobusu, zavedenie rozhlasu a elektriny. Kontrast nachádzame v silnom traktore a oveľa slabších koňoch, s ktorými sa mnohí nevedia rozlúčiť. Autor opisuje, spomína smrť Stalina a Gotwalda. Autor poukazuje na fakt, že komunistická strana a jej program pomohli takým, ako bol Šimon, čiže paholkom, získať postavenie a životný cieľ, ale na druhej strane komunizmus rúcal všetky staré zvyklosti a spôsobil tak veľa zbytočných rán v srdciach ľudí, ktorí boli príliš spätí s prírodou a zvieratami. Autor taktiež zobrazuje morálku ľudí, hlavne čo sa týka detí a ich otcov, ktorí sa k nim priznali až po čase. (napr. Gubán bol otcom Štefana, ale Š. o tom nevedel, lebo vyrastal iba s matkou).