Čas deja: 15. storočie- približne máj 1450
Miesto deja: okolie Gemeru, zámok Drienčany, Drienok, Balog...

Postavy:
Zdenko VALGATHA- chýrečný husitský podvelitel, ktorý sídlil na Drienčanskom hrade. (str. 20) Mal asi 50 rokov. Bol strednej, no plnej, svalovitej postavy. Obličaj mal otvorený, husté čierne vlasy pretkávané šedinami. Husté tmavé obočie, ktoré bolo temer dovedna zrastené, dodávalo mu dákehosi zachmúreného výzoru. Tento výraz miernili jeho usmievavé, tu i tu ohňom blnkajúce oči, hladké, vysoké čelo a rovný, útlej podoby nos, pod ktorým starostlivou rukou riedené čierne fúziská, splývajúce s takouže bradou v jedno, celkom zatieňovali je ústa. Kolo týchto pohrával si obyčajne horkoposmešný opovrživý úsmev, čo Valgathovej tvár, ináč prívetivého pozoru, dodávalo dač tajného, dač odsocujúceho. Hoci doma, predsa bol v úplom vojenskom obleku, vynímajúc prilby, ktorá ležala na stole. Mohutné prsia prikrýval čierny vyleštený remeň; za druhým opaskom trčali na strieborných retiazkach pokvačkané nože, na ľavom boku sa za ním vliekla dlhočizná šabľa a na vysokých čižmách pripravené ostrohy hlučne štrngali za keždým jeho krokom.

Valgatha bol najmilší podveliteľ Jiskrov, na všetko odhodlaný, vykonávajúci rozkazy svojho veliteľa navlas, bez odporu; pri tom všetkom bol človek chladnej krvi a rozvahy, kališník, oddaný dušou a telom husitizmu, žijúci a mrúci za jeho slávu a rozšírenie, junák osobnej hrdinskosti a zmužilosti- k podriadenom svojím prísny síce, lež spravodlivý veliteľ, majster v nečakaných útokoch a v požití dobytého víťazstva, taktiež v obrane zámkov, zverených jeho moci- slovom chlap a junák v opravdivom zmysle slova, na ktorého sa mohol Jiskra veru bezpečne spoľahnúť. (str. 35-36) Súc od niekoľko rokov vdovcom, staral sa s neporovnateľnou otcovskou útlosťou o budúcnosť dvoch dcér, strativších matku, z ktorých staršia, teraz asi šestnásťročná Milica, prechádzala do kvetu maldosti, mladšia Želmíra však, asi osemročné dieťa, útly to púčok, bezstarostne trávila svoj mladušký život v detinských rozkošiach. Priveľká otcovská láska a starosť o budúcnosť týchto devíc vyvinula vo Valgathovi, ináč mravnej povahy, náruživosť lakomstva a ziskuchtivosti, túžbu po velikánskych pokladoch, k nadobudnutiu ktorých mu bol vítaný každý prostriedok, a tak i lúpežné výpravy. Dôveru nemal v nikoho, vyjmúc hádam otca Brožku, ktorého od detinstva ctiac, zasväcoval viacej azda z obyčaje ako z obzvláštnej príchylnosti do svojich tajomstiev a plánov a jeho námietky a tu i tu hromženie proti jeho ziskuchtivosti, nemajúcej medze, prijímal so šetrnosťou a synovskou úctou. Ináč šiel svojou cestou, nedajúc sa zmýliť radami, výstrahami a vyhrážkami pekla a večného zatratenie, ktorými otec Brožko na neho dotieral. (str. 36)

MILICA- Valgathova dcéra, deva zvlástnej krásy a hrdinského ducha. Mala asi 16 rokov, keď prekypovala krásou. Už odmalička bola matkou zasnúbená Mirkovi Kraskovi, lenže ona ho neľúbila a tajne sa stretávala s Lackom Huňadom, synom Valgathovho
úhlavného nepriateľa Jána Huňadu. Milica sa od otca Brožku dozvie matkine veľké tajomstvo- a to, že jej pravý otec je Jiskra.
Mirko KRASK- český rytier, rytier od Sinai alebo pán z Tábora ako ho volal jeho verný zbrojnoš Matej Hrabina. Mal asi 28 rokov, silný, urastený, jednoducho v plnom kvete. Bol Valgathov oddaný bojovník. Okolo podlhovastej tvári sa vlnili svetlé vlasy, sivý sokolí zrak, orlí nos, svetlé jemné fúziky sa honosili na jeho ľúbostnej tvári. Pri jednom súboji mu
Rozgoň poranil rameno a neskôr pri ďalšom boji mu to Mirko vrátil.
Ján JISKRA- vynikajúci český bojovník, ktorý na príkaz Alžbety bránil
záujmy jej nedospelého syna Ladislava Pohrobka.

MELUZÍNA- „Amazonka“, intrigánka (len v dobrom slova zmysle),
odvážne dievča s hrdinským duchom. Bola Milicinou priateľkou a tajomníčkou. Výborne jazdila na koni a premohla by hociktorého jazdca. Jej milenec bol Janko Brezovický z Maginhradu. Mala sluhu Vlčúra, ktorý bol do nej zaľúbený, vlastne to bol Wölfel z Wolfenburgu, ktorý sa na rozkaz Cilleya, sa stal sluhom jej otca rytiera Hraška pre „dobro Nemectva“- na špionážne účely.
otec BROŽKO- kňaz, ktorý poznal všetky Valgathové tajomstvá a vychovával jeho dve dcéry. Mal asi sedemdesiat rokov, no bol ozrutnej postavy. Jeho usmievavé oči a prívetivý pohľad mu dodávali mladiství vzhľad.

Obsah: Rytier Valghata je podveliteľom Jiskru, ktorý je poverený zastávania práv Uhorska maloletého Ladislava Pohrobka. Slovensko, ktoré spravuje Ján Huňad, sa usiluje získať nemecký cisár Fridrich. Valghata má dve dcéry, Milicu a Želmíru. Milica zasnúbená matkou s Mirkom Kraskom. Ten pochopí, že Milica miluje Ladislava Huňadyho a tak dá ich láske voľný priebeh. Vystupuje tu aj postava husitského kňaza Brožka, ktorý sa usiluje dať dokopy Jiskrovcov a Huňadyovcov proti Nemcom. Nemci však svojimi ľuďmi medzi valgathovými sluhmi zasiali nedôveru. Počas deja sa Valgatha dozvie, že Milica je Jiskrova dcéra. Nemci poštvú proti sebe Maďarov a Slovákov a v rozhodujúcej bitke Ladislav Huňad ťažko zraní Milicu (v preoblečení), ktorá mu tým chcela dokázať svoju veľkú lásku. Zvyšok valgathových vojsk nachádza útočisko v Driečanskom zámku. Huňadovci ho však vytopia a zachraňuje sa Valgatha a jeho najvernejší.

Téma: zakázaná láska Milici a Lacka, dobytie hradu Drienčany,

Idea: propagovanie „Novej školy“ - hlásenie zmierenia Slovákov a Maďarov

Môj názor na knihu: bolo to zaujímavé čítanie, ale trošku náročnejšie čítanie. No nepáčil sa mi záver. Čo sa stalo s ostatnými? Čo sa stalo s Kraskom, Milicinou a Lackovou láskou?

Bibliografia: Meno autora: Ľudovít Kubáni
Názov knihy: Valgatha
Vydavateľstvo: TATRAN
Rok vydania: 1976