POSTAVY:
Drak - Martin Lepiš Madlušovie - vysoký, počerný, s uhrančivými črtami, tenký, pružný. Bojuje za svoju česť, citlivý, nekonfliktný, odvážny, odpúšťajúci, mlčanlivý, stoicky pokojný, racionálny, starostlivý. Ľúbi Žošku. Má všetky vlastnosti naturistickej postavy (tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, šírenie zla a nešťastia: sucho, neúroda, zahrdúsenie dedinčanky v žitisku, vražda opatrovníka, krádež dobytka), ale v skutočnosti je uzavretým a tichý samotár, ktorého životný spôsob ostáva pochopený len Evou.
Šimon - Zobral si Evu za ženu, aj keď mala dieťa s Drakom. Chápe Evu a jej vzťah k Drakovi, je dokonca ochotný prepustiť ju Drakovi. Nedokáže zbiť či zabiť Draka, lebo mu nič nespravil, aj keď dedina to očakáva. Keď idú s Drakom za dobytkom, dôveruje Drakovi, aj keď stále má podozrenie, že Drak niečo chystá. Nepochopí situáciu s Poliakmi, reaguje emotívne – udrie Draka bičom, pobije sa s Poliakmi, zapáli chalupu. Chce sa Drakovi ospravedlniť za to, že mu podpálil chalupu, Drak vycítil, čo chce Šimon povedať a odpúšťa Šimonovi, pretože vie, že aj on mu v minulosti ublížil.
Eva - rozprávačka, stará mama, ktorá hovorí tento príbeh vnukom. Žena Šimona Jariabka. Bola zaľúbená do Draka, mala s ním dieťa, bola oddaná iba jemu, avšak Drak jej túto lásku neopätoval a tak jej cit lásky zahorel k Šimonovi. Je starostlivá, citlivá, vek zahojil rany z lásky k Drakovi.

CHARAKTERISTIKA DIELA:
Táto novela sa skladá z 12 kapitol a epilógu. Hlavným problémom je hľadanie stratenej cti a dôvery. Autor používa hovorové výrazy, expresívne výrazy, metafory a prirovnania. Draka charakterizuje vonkajšími znakmi a Šimona vnútornými monológmi. Dielo sa podobá na rozprávku o Drakovi, pretože mu pripisujú čarovnú moc.

DEJ:
Nie je chronologický, autor niektoré udalosti vysvetľuje a ozrejmuje čitateľovi neskôr. Dej sa začína pohľadom do chalupy Šimona Jariabka. Eva už má všetko porobené, čaká na muža.
Tento večer je však odlišný od iných, keď Šimon oznamuje Eve, že sa vrátil Drak. Eva bola zaľúbená do Draka. Rada ho pozorovala pri hrnčiarskej práci, koncentroval sa však iba na robotu, pri ktorej si nespieval ani nehvízdal a Evu si nevšímal. Drak býval vo vyžihárni za dedinou. Našiel ho starý a napoly slepý Lepiš Madlušovie, keď kôň zastal a nepohol sa dovtedy, kým chlapca Lepiš nenašiel. Lepiš ho aj vychovával, bol izolovaný od rovesníkov, používal tie isté slová ako jeho opatrovník, ľudí obchádzal v širokom oblúku, chlapci hádzali za ním kamene. Ostatní si ho všimnú až vtedy, keď starý Lepiš zomrel. Lepiš padol do jamy, z ktorej ho mladý Drak vytiahol a dotiahol do chalupy. Bol pri ňom celý deň a noc, dokým sa starý Lepši neprebral. Keď sa Lepiš prebral, poslal ho do dediny po pomoc. Avšak keď sa vrátil aj s pomocou, starý Lepiš bol už mŕtvy. Toto tajomstvo ľudí lákalo a našli sa aj traja odvážlivci, ktorí mu prekutávali chalupu. Drak ich pri tom chytil, poviazal a hodil do potoka. Chceli ho dvakrát podpáliť a dva razy by sa im to aj podarilo, keby si Drak nebol zaobstaral psa, ktorému ho otrávili a tak sa Drak rozzúril, prišiel do krčmy, kde týchto troch našiel, zmlátil ich a zobral fľašu špiritusu a podpálil ich. Nebyť žida, ktorý ratoval svoj majetok, neboli by sa z toho dostali živí. Posedel si za to dva mesiace v árešte, ale odvtedy mal od nich pokoj.