Ján Smrek: Básnik a žena

POSTAVY:
Básnik - je to autor
žena - stretol sa s ňou v parku a zamilovali sa do seba

CHARAKTERISTIKA DIELA:
Dielo sa skladá z 5 častí: V zasneženom parku, Pokračovanie jarné, Letná noc na vode, Padajú listy, Po desiatich rokoch. Predstavujú štyri ročné obdobia jar, leto, jeseň a zimu, ale aj etapy v živote zamilovaného človeka.
K úvahám vyprovokovala básnika opäť žena, avšak tento raz ide o tému lásky ako trvalej hodnoty v živote človeka, o filozofiu lásky. Podľa spomienok autora báseň vznikla už v januári roku 1923, keď sa vracal bratislavským korzom od Reduty, okolo hotela Karlton popod Michalskú bránu na Palisády, kde býval. Pred ním išla krásna žena, ktorá ho zaujala postavou, chôdzou. Neoslovil ju, ale šiel za ňou a v hlave vznikal dialóg medzi ňou a ním.
Ženy sú autorovou múzou, inšpiráciou a je to hlavne ich láska, ktorá ho vedie napísať báseň a pomáha mu získať určitú chuť do života. Ženy stotožňuje s láskou a považuje ich za cieľ, či už v živote, alebo vo svojej tvorbe.

DEJ:
V prvej časti V ZASNEŽENOM PARKU básnik nepíše o všedných každodenných veciach píše o niečom jedinečnom či už o ženách, alebo udalostiach, ktoré ho nadchnú. Aj preto sa v zasnežený deň vybral do parku, aby našiel: ,,lásku, čo k veľdielu inšpiruje“. Básnik sa prechádza po parku v snahe nájsť inšpiráciu a stretáva ženu, ktorá ho na prvý pohľad očarila. Vidí v nej svoju múzu plnú lásky, nehy a ľudského tepla. Ona v ňom spoznáva básnika a rozprávajú sa nielen o jeho básňach, ale aj inšpiráciách, ženách.

POKRAČOVANIE JARNÉ: Smrek tu zobrazuje tú najkrajšiu časť lásky- zaľúbenie na začiatku každého vzťahu, je to úprimné pobláznenie, ktorému chýba rozumné uvažovanie. Vzrušenie striedajú bozky a vyznania lásky. Básnik prirovnáva mladosť k poháru, ktorý je naplnený láskou a milenci sú tými, ktorí tento pohár vyprázdnia až do dna a svojou láskou ho znova naplnia. Práve jar je tým , keď všetko rozkvitá, rovnako aj láska básnika a jeho ženy.
LETNÁ NOC NA VODE, zaľúbenci sa plavia na loďke- pripomína nám to romantickú plavbu na gondole niekde v Benátkach. Prichádza vyvrcholenie ich lásky, nevidia nič okolo seba. Jeden pre druhého v tej chvíli žijú a dokázali by aj zomrieť. Ona si na ňom váži a cení jeho optimizmus, názory bez pretvárky. Básnik jej ukázal život v plnej kráse a ona je preňho tou ženou, o ktorej píše, pre ktorú žije a ktorá mu napĺňa život. Ich láska vyvrcholila vzájomným splynutím, keď sa milovali na brehu rieky.
PADAJÚ LISTY- jeseň je obdobím depresií a smútku po slnečnom lete. Rovnako je to aj s láskou. Básnik si nechce pripustiť melancholické pocity. Lásku prirovnáva k naplnenej čaši alebo vinobraniu, teda k niečomu dospelému, zrelému, vážnemu. Žena má však slzy v očiach a lúči sa. On nič nechápe a ani chápať nechce, ale vie, že nemá právo ju držať. Dôvodom odchodu je pravdepodobne manžel, ale aj zmena v chápaní lásky. O ich láske hovorí ako o sne, ilúzii, klame a ten sen akoby ju úplne pohltil a teraz sa snaží prebudiť do skutočnosti. Jej odchod môže znamenať určitú záchranu básnika v jeho písaní. Chce aby ich láska alebo spomienka na to akí boli šťastní nikdy nezovšednela, lebo ju považuje za niečo výnimočné a nezabudnuteľné. A takto zostane navždy v jeho veršoch. Spočiatku cíti básnik obrovský žiaľ a prázdno v živote. Keď sa lúčia jeho slová sú plné vďaky za lásku, ktorú mu dala.
PO DESIATICH ROKOCH: Básnik žije poéziou čaká čo mu osud prinesie, ten mu priniesol stretnutie s milovanou ženou. Uplynulo 10 rokov, ona celý čas čítala jeho básne a teraz pri stretnutí s ním nevie či má veriť jeho veršom, alebo slovám. Hovoria o rozpore v živote básnikov aj keď v tvorbe to nevidno aj on prežíva strasti a utrpenia. Nepíše o tom čoho má dostatok, ale naopak o tom čo mu chýba o láske, šťastí, lebo jeho verše majú prinášať radosť a nie smútok, žiaľ, lebo tých je na svete veľa. Odchod ženy bol pre neho aj prínosom jeho láska nezovšednela, hoci pociťoval smútok necítil sa nešťastný bez milovanej ženy - šťastím bola a je pre neho poézia - tá ho nemôže opustiť.

Pri tejto žene si uvedomil čo znamená milovať a čo je to láska, vie, že je dôležité aj po zlých skúsenostiach alebo problémoch postaviť sa k nim čelom a ísť ďalej. Bolo by chybou skončiť s písaním alebo utápať sa v smútku. Aj keď sa zaľúbenci rozchádzajú a dajú si posledný bozk posledná veta básnika je oslavou ženy: „To najsladšie ľudské slovo: žena.“
V živote každého človeka, teda aj básnika sú chvíle keď je nesmierne šťastný vtedy tvorí, píše neuveriteľne pekné básne, ktoré vychádzajú z jeho srdca. Potom nasleduje obdobie, keď začína pochybovať o smerovaní v živote - svet je podľa neho materialistický a básne strácajú hodnotu, ale vďaka láske a poézii nestratí zmysel života. A ďalej tvorí a tým prináša radosť všetkým ľuďom.