Stendhal: Červený a čierny

STENDHAL vlastným menom Henri Beyle - spisovateľ a esejista, predstaviteľ krityckého realizmu, konflikt medzi ideálom a skutočnosťou, autor psychologických románov sa narodil 23.01.1783 v Grenobli v zámožnej meštiackej rodine advokáta. V skorom detstve stratil matku a na jeho vývoj mal hlavne vplyv starý otec, obdivovateľ Voltaira, ktorý sa pričinil o to, že sa nikdy nestotožnil z názormi svojej spoločenskej vrstvy. Bližšie mu boli protimonarchistické a vlastenecké ideály, ktoré zvýraznil vo svojej tvorbe. Študovať začal v Grenobli, neskôr na parížskej Polytechnike, ale štúdiá nedokončil. V Paríži vstúpil do Napoleonovej armády, od roku 1806 sa zúčastnil na mnohých bitkách, aj neúspešnej výpravy v Rusku. Navštívil mnoho krajín, ale najviac mu učarovalo Taliansko a to Miláno, ktoré sa stalo na čas jeho druhým domovom. Tu ho pre slobodomyseľné názory prenasledovala rakúska polícia. Po páde Napoleona sa jeho vojenská kariéra končí a venuje sa literatúre. Po páde cisárstva 1814 odchádza za konzula do Terstu, kde vznikajú jeho prvé diela o umení a tiež aj román Červený a čierny. V dielach vyjadruje boj za spravodlivosť - revolučné nálady. V Stendhalovej tvorbe sa prelína romantizmus s realizmom. Tvorba nemala počas jeho života veľký úspech, hodnotu diel objavili až po jeho smrti. Zomrel 23.03.1842 v Paríži na mŕtvicu. Podľa svojho želania má na hrobe epitaf: Arrigo Beyle, Milanese. Literatúre sa venoval až v zrelom veku.

Písal: - psychologické romány - KARTÚZA PARMSKÁ-patrí k základním realistickým dielam v európskej literatúre,
ARMANCE
LAMIELA
ČERVENÝ A ČIERNY-patrí k významným dielam svetovej literatury
- spomienkové prózy - ŽIVOT HENRYHO BRULANDA-kde analyzuje svoj vlastný vývoj a postoj k životu
- poviedky - TALIANSKE KRONIKY-štúdie Rím, Neapol,Florencia boli podpísané jeho pseudonymom Stendhal
- umenovedné a filozofické štúdie-RACINE A SHAKESPEARE
DEJINY MALIARSTVA
O LÁSKE

Prvú knihu Haydnov život vydal pod pseudonymom Alexander-Ceasare Bombet, Dejiny maliarstva písal pod vlastným menom Henri Beyle a až potom prešiel ku konečnému STEHDHAL pod ktorým ho poznáme. Na konzuláte v Terste sa zrodil jeho román Červený a čierny, Le Rouge et le Noir. Názov symbolizuje farebné videnie epochy, mocenské a sociálne postavenie vládnucej šľachty s buržoáziou a cirkvou sú označené kontrastnými farbami červenou a čiernou. V podobnej téme autor pokračuje aj v ďalšom nedokončenom románe Červený a biely.

ČERVENÝ A ČIERNY:

Dvojdielny román, s podtitulom Kronika roku 1830-rast a pád Juliena Sorela je napísaný podľa skutočnej udalosti. Príbeh má štyri časti:
Verriés v dome pána de Renal
Seminár
V dome markíza de la Mole
Väzenie

Postavy:
Starosta pán de Renal - veľký muž dôležitého výzoru, ktorý si zakladá na verejnej mienke a hanbí sa za svoju minulosť. V meste je najbohatší, vlastní továreň na ferebné plátno.Je to člověk, ktorý nenávidí každého s odlišním názorom, pre ktorého je najdôležitejšie spoločenské postavenie.

Farár Chélan - cnostný farár, ktorý neintriguje je prozreťeľnosťou dediny a preto aj tŕňom v oku vplyvných osobností.

Julien Sorel (hlavná postava) - ctižiadostivý syn dedinského tesára, ktorý sa nechcel zmieriť so svojím postavením a je rozhodnutý ísť inou cestou: čiernou, alebo červenou. Čierna cesta vedie k výhodnému postaveniu kňaza - podľa farby habitu. Červená cesta - sláva a kariera v armáde - podľa napoleonových uniforiem. Má naky romantického hrdinu, v ktorom sa búri vášeň a ctižiadosť. Zovňajšok mu zabezpečuje úspech u žien, čo využíva na dosiahnutie postavenia a iných cieľov.
Hlavný hrdina diela Julien Sorel žije v malom meste Verriérs v časti Franche - Comte, na úpätí hôr oddelujucich Švajčiarsko od Francúzka. Preteká ním riečka, poháňajúca mestské píly a továreň na výrobu klincou, ktorá sa neskôr vlieva do rieky Doubs. Nachádza sa tam aj továreň na mulhouské plátno, patriaca starostovi. Na píle, získanej prefíkanosťou a šibalstvom starého Sorela, pracoval aj Julien s bratmi, ktorí ho odcudzovali a ponižovali za neschopnosť v manuálnych prácach. On sa zatiaľ utiekal ku knihám a to najmä Pamäti sv. Heleny z čias napoleónských vojen, čo sa stalo jeho životným vzorom. Vzdelávať sa chodil po večeroch k miestnemu farárovi Chelánovi. Neznášal pokoru v rodine a chcel sa od nej odpútať, a zamestnal sa ako vzdelaný muž v rodine starostu de Renal, ako vychovávaťeľ jeho detí. V rodine s tromi deťmi vládnu malomeštiacke vzťahy, čo po čase spozoroval aj Julien. Zatiaľ, čo starosta nevie odpustiť Julienovmu otcovi niekdajšie problémy s pozemkom kde stojí píla, smaží sa postupovať v hodnotovom rebríčku stále vyššie. Jeho vzťah k manželke, pani de Ronal je len na oko a pre majetok, ktorý získal svadbou s vtedy iba šestnásť ročnou dievčinou.

Ona v manželstve nenachádza uspokojenie, a tak ho hľadá vo výchove svojich troch synov, a pohľade vidiečanov na usporiadanú rodinu. Pani de Renal sa po večeroch utieka do záhrady, kde veľa času trávi s Julienom, ktorý sa spočiatku správa chladne, no neskôr milo a priateľsky až sa stáva jej milencom. Do Juliena sa zaľúbi aj služobná Elisa, ktorá je odmietnutá a tak tento skrývaný vzťah panej domu s vychovávateľom prezradí pánovi de Renal. Starosta pre pokoj v rodine dosadí Juliena do čestnej stráže v Napoleonovom vojsku. V rodine vážne ochorie najmladší syn, čo si pani de Ronal vyčíta, ako trest za svoju neveru. Syn vyzdravie až keď Julien odchádza do seminára v Besanson. Tu sa mu páči, lebo sa dostal medzi svojich rovesníkov, synov chudobných sedliakov. Pozoruje tu však rôzne intrigy, ktoré sú jeho zmýšľaniu nie blýzke, preto sa spriatelí iba s riaditeľom Abbem Pirrardom, ktorý po čase odchádza do Paríža a berie so sebou aj Juliena, ako sekretára. Dostáva sa do rodiny markíza de le Mole, ktorý má dcéru Mathildu a syna Norberta. Mathilda je nezaujímavá, obyčajná a povýšenecká, zatiať čo s Norbertom si rozumie a trávia spolu mnoho času. Julien na jednom s plesou sa dostáva medzi parížsku smotánku a tu začína využívať svoj šarm, tak ako Mathilda. Julienovi je ľahostajná a to ju na ňom priťahuje, on jej venuje iba to, čo mu povoľuje, alebo ho núti, výchova. Zodvihne však jej hodenú rukavicu a stanú sa milencami. Julienovi začína vadiť Mathildine povyšenecké správanie, ponižovanie a pýcha, preto odchádza do Štrasburgu a tiež sa k nej chová bezcitne a odmerane. Po radách kniežaťa Korasova dvorí pani de Fervaques, čím sa stáva Mathilda bezradná, až pokiaľ nezistí, že čaká s Julienom dieťa. Markíza de la Mole táto správa šokovala, ale súhlasí so svadbou. Julien získa titul husárského nadporučíka, meno de La Vernaye a tiež aj peniaze, aby nezahanbil rodinu de la Mole.

Markíz si vyžiada odporúčanie s rodnej dediny Juliena. Prichádza však dlhý list pokropený slzami a písaný rukou pani de Renal, písani z donútenia nového kňaza vo Verriéres, pre ktorý odmieta markíz de Mol dať ruku svojej dcéry. Nahnevaný Julien kúpi dve pištole a odchádza na bohoslužbu do rodného mesta. Tu zo zúfalstva a zrady postrelí pani de Renal odvedú ho do väzenia, kde čaká na trest smrti. Tu má dostatok času na prehodnetenie svojho mladého života. Mladá Mathilda ho prosí, aby sa voči rozsudku odvolal. To isté urobí aj pani de Renal, ktorá celú tragédiu prežila a chodí za ním do väzenia. Príde ho navštíviť aj otec, nie preto, aby Juliena posledný krát videl, ale aby sa s nim vyúčtoval za výchovu a vzdelanie. Julien akúkoľvek pomoc odmieta, a je zmierený s najtvrdším trestom aký si zaslúži a zároveň si uvedomuje, že v živote miloval jedine pani de Renal, pre ktorú aj zomrie. Tá mu však musela sľúbiť, že sa postará o výchovu jeho syna. Julien si neželal, aby jeho dieťa vychovávala Mathilda s nejakým malomeštiakom, ktorého si vyberie medzi mnohými nápadníkmi. Gilotínou sťatú hlavu si Mathilda odváža v lone na cintorín, a tri dni po Julienovej smrti zomiera od žialu aj pani de Renal v náručí svojich detí.