STENDHAL vlastným menom Henri Beyle - spisovateľ a esejista, predstaviteľ krityckého realizmu, konflikt medzi ideálom a skutočnosťou, autor psychologických románov sa narodil 23.01.1783 v Grenobli v zámožnej meštiackej rodine advokáta. V skorom detstve stratil matku a na jeho vývoj mal hlavne vplyv starý otec, obdivovateľ Voltaira, ktorý sa pričinil o to, že sa nikdy nestotožnil z názormi svojej spoločenskej vrstvy. Bližšie mu boli protimonarchistické a vlastenecké ideály, ktoré zvýraznil vo svojej tvorbe. Študovať začal v Grenobli, neskôr na parížskej Polytechnike, ale štúdiá nedokončil. V Paríži vstúpil do Napoleonovej armády, od roku 1806 sa zúčastnil na mnohých bitkách, aj neúspešnej výpravy v Rusku. Navštívil mnoho krajín, ale najviac mu učarovalo Taliansko a to Miláno, ktoré sa stalo na čas jeho druhým domovom. Tu ho pre slobodomyseľné názory prenasledovala rakúska polícia. Po páde Napoleona sa jeho vojenská kariéra končí a venuje sa literatúre. Po páde cisárstva 1814 odchádza za konzula do Terstu, kde vznikajú jeho prvé diela o umení a tiež aj román Červený a čierny. V dielach vyjadruje boj za spravodlivosť - revolučné nálady. V Stendhalovej tvorbe sa prelína romantizmus s realizmom. Tvorba nemala počas jeho života veľký úspech, hodnotu diel objavili až po jeho smrti. Zomrel 23.03.1842 v Paríži na mŕtvicu. Podľa svojho želania má na hrobe epitaf: Arrigo Beyle, Milanese. Literatúre sa venoval až v zrelom veku.

Písal: - psychologické romány - KARTÚZA PARMSKÁ-patrí k základním realistickým dielam v európskej literatúre,
ARMANCE
LAMIELA
ČERVENÝ A ČIERNY-patrí k významným dielam svetovej literatury
- spomienkové prózy - ŽIVOT HENRYHO BRULANDA-kde analyzuje svoj vlastný vývoj a postoj k životu
- poviedky - TALIANSKE KRONIKY-štúdie Rím, Neapol,Florencia boli podpísané jeho pseudonymom Stendhal
- umenovedné a filozofické štúdie-RACINE A SHAKESPEARE
DEJINY MALIARSTVA
O LÁSKE

Prvú knihu Haydnov život vydal pod pseudonymom Alexander-Ceasare Bombet, Dejiny maliarstva písal pod vlastným menom Henri Beyle a až potom prešiel ku konečnému STEHDHAL pod ktorým ho poznáme. Na konzuláte v Terste sa zrodil jeho román Červený a čierny, Le Rouge et le Noir. Názov symbolizuje farebné videnie epochy, mocenské a sociálne postavenie vládnucej šľachty s buržoáziou a cirkvou sú označené kontrastnými farbami červenou a čiernou. V podobnej téme autor pokračuje aj v ďalšom nedokončenom románe Červený a biely.

ČERVENÝ A ČIERNY:

Dvojdielny román, s podtitulom Kronika roku 1830-rast a pád Juliena Sorela je napísaný podľa skutočnej udalosti. Príbeh má štyri časti:
Verriés v dome pána de Renal
Seminár
V dome markíza de la Mole
Väzenie

Postavy:
Starosta pán de Renal - veľký muž dôležitého výzoru, ktorý si zakladá na verejnej mienke a hanbí sa za svoju minulosť. V meste je najbohatší, vlastní továreň na ferebné plátno.Je to člověk, ktorý nenávidí každého s odlišním názorom, pre ktorého je najdôležitejšie spoločenské postavenie.

Farár Chélan - cnostný farár, ktorý neintriguje je prozreťeľnosťou dediny a preto aj tŕňom v oku vplyvných osobností.

Julien Sorel (hlavná postava) - ctižiadostivý syn dedinského tesára, ktorý sa nechcel zmieriť so svojím postavením a je rozhodnutý ísť inou cestou: čiernou, alebo červenou. Čierna cesta vedie k výhodnému postaveniu kňaza - podľa farby habitu. Červená cesta - sláva a kariera v armáde - podľa napoleonových uniforiem. Má naky romantického hrdinu, v ktorom sa búri vášeň a ctižiadosť. Zovňajšok mu zabezpečuje úspech u žien, čo využíva na dosiahnutie postavenia a iných cieľov.