Zatiaľ Rodrigo ide ku Ximene domov a počká ju. Keď príde aj ona, rozprávajú sa a Rodrigo žiada, že keď chce jeho smrť, nech ho zabije ona sama, že bude šťastný, keď zomrie rukou milovanej. Ximena to odmieta a hovorí mu príčinu svojej vôle. Hovorí mu, že on pomstil urážku otcovu, aby zachránil jeho česť, tak aj ona musí pomstiť otca a brániť česť rodu.
Rodrigo to prijíma a odchádza. Prechádza sa po nočných uliciach a tu zrazu stretne svojho otca. Ten mu vraví, že Kastíliu sa chystajú dobiť Maurovia, a keďže on zabil najlepšieho bojovníka, Ximeninho otca, musí zaujať jeho miesto a ubrániť vlasť. Rodrigo súhlasil, veď čo mohol stratiť, akurát tak svoj život, ktorý pre neho bez Ximeny aj tak nemá zmysel.

Keď sa však vojna skončila, nikto nečakal, že sa Rodrigo vráti ako suverénny víťaz, dokonca aj so zajatcami. Ximena je zúfalá, pretože si je vedomá, že nemôže od kráľa žiadať smrť najväčšieho bojovníka a obrancu štátu. Kráľ prijíma Rodriga a vzdáva mu česť a vďaku. A dáva mu meno CID. Cidom ho nazvali maurskí zajatci, ktorých so sebou priniesol. A v maurčtine znamená Cid – pán. Potom Don Fernando vymyslel plán. Povedal Ximene, že Rodrigo zomrel a že tak vysúša jej lásku. Ximena omdlela! Potom jej povedali, že Rodrigo žije, no ona sa bránila a naďalej chcela jeho hlavu. A tak navrhla aby vyhlásili, že kto v boji porazí Rodriga, za toho sa vydá. A tak sa stalo. Jediný kto sa podujal bojovať proti Cidovi, bol Don Sancho, ktorý tiež Ximenu miloval. Rodrigo išiel za Ximenou a lúčil sa s ňou. Ximena nechápala. Veď ako môže ten udatný Rodrigo podľahnúť obyčajnému rytierovi? A Rodrigo jej povedal, že keď ona chce jeho smrť, tak sa brániť nebude A ona ho prehovára slovami:

,,Keď ťa myšlienka na smrť tak popadla, že česť a život sú
slabé ti lákadlá, nuž drahý Rodrigo, vyhov mi aspoň v tom, ak
som ťa ľúbila, spas ma dnes pred Sanchom .
Choď, zbav ma záväzku, čo voči nemu mám, nedaj ma
človeku, ktorého neznášam!
Čo ti viac povedať?
Choď, bi sa ako muž, zmôž moju povinnosť, prinúť ma
zmĺknuť už.
Ak v srdci ďalej si spútaný Ximenou, buď ty tam víťazom,
kde ona je odmenou...“

Po týchto slovách bol Rodrigo odhodlaný vyhrať za každú cenu. Zatiaľ sa Infantka rozprávala so svojou slúžkou. Rozprávala jej o svojom utrpení, keď vie, že nemiluje už obyčajného šľachtica Rodriga, ale kráľa dvoch kráľov, ktorých zajal – Cida! Hovorí:

,,Už predmet mojich túh iný je, než sa zdal.
Ľúbim nie Rodriga, šľachtica prostého, nie menom tým môj
cit už nazýva ho.
Dnes lásku má ten, čo je triumf sám, hrdinský, slávny
Cid, nad dvoma kráľmi pán.
Jednak sa premôžem, nie vlastné pre meno, lež pre tie srdcia
ich, blčiace plameňom; a ak aj poctia ho kráľovskou korunou,
späť nechcem vziať si dar, raz venovaný mnou.
Keďže dnes víťazstvo jmu je súdené, poďme ho ešte raz
venovať Ximene.
Ty poznáš osteň môj nuž so mnou poď a viď, že čo som
začala, to viem aj dokončiť.”

Potom príde za Ximenou Sancho so zakrvaveným mečom. Ximena si myslí, že Rodrigo je mŕtvy a nadáva mu. Beží za kráľom a prosí ho
o zrušenie sľubu, lebo milovala Rodriga a jeho milovaľ aj bude. Kráľ ju vyvádza z omylu a hovorí jej, že vec zle pochopila a Rodrigo žije, len keď mal zabiť Sancha, zľutoval sa nad ním. No využívajú jej priznanie a prehovárajú ju, aby už tak nestála o popravenie Rodriga. Teraz ho poslala na smrť, a tak očistila svoj rod. Ximena súhlasí, no chce ešte čas na premýšlanie… Príbeh končí slovami Dona Fernanda:
,,… a srdce Ximeny keď už máš bezpečne, bys´ aj boj s hlasom
cti šťastlivo dokonal, v tom pomôže ti čas, zbraň a tvoj
kráľ…”