Nádej za nádejou Ťa opúšťa, žiadosti hynú a pomíňajú, na čom si si v mladosti zakladal, v starobe o to nestojíš. Tak poumiera pomaličky všetko, čo v tebe žilo, naostatok i priateľstvo. A keď vidíš pred sebou dlhú púť na druhý svet, srdce ti odpadne i od rodiny, lebo vidíš, že si na púti ostal sám, úbohý, nevládny-tak, ako keď si prišiel na svet. Nie div, že sa ti žiada odísť, keď ťa už žiada odísť, keď ťa už nič neviaže.
Oh, láska je predsa len mocný lekár, ona poskytuje balzam, lieči rany! Ako je sladko spočinúť v jej tôni, ako sa vlieva mier do srdca a pokoj!
Manželka nesmie byť mužovi záhadou. Ona má s tebou zdielať celý život, má byť čiastkou tvojej bytosti: ona môže byť prameňom najvyššieho blaha, ale i jamou nešťastia.